Slanec

Železničná stanica Slanec leží na trati ŽSR č. 190 Košice - Čierna nad Tisou - Čop ( UA ). Cez žst. Slanec prechádza aj širokorozchodná trať z Maťoviec do Hanisky pri Košiciach.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Košíc

Najväčším ťahákom Slanca je jeho hrad. Popis:

Charakteristika Zrúcaniny hradu postavené na kužeľovitom kopci nad obcou Slanec sú typické predovšetkým zachovanou okrúhlou hradnou vežou, ktorá dáva hradnej siluete jasný obrys. Obec Slanec leží na úbočí Slanských hôr, 23 km na juhovýchod od Košíc.
História
O najstarších dejinách Slaneckého hradu nie sú k dispozícii bezpečné písomné zmienky. Pôvodné hradisko dal údajne postaviť už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov. Prvé historické zmienky o Slaneckom hrade sú z konca 13. storočia a to z roku 1281, kedy už stál kamenný hrad s okrúhlou hradnou vežou. Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta sa r. 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa. Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe. Po vymretí Arpádovcov vládla na hrade rodina Drugethovcov, ktorá prišla s Karolom Róbertom z Talianska. Tá vlastnila hrad od r.1330 celé dve storočia. V prvej polovici 15 storočia bol hrad aj s obcou vypálený. Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava Losonczyho, ktorý ho koncom 15. storočia  (po odchode bratríckych vojsk z východného Slovenska) opravil. Roku 1601 sa stali vlastníkmi hradu Forgáchovci. Tí dali hrad opevniť. Za rákocziovsko-thökölyovských povstaní hrad viackrát zmenil svojho majiteľa  a bol značne poškodený. Roku 1678 ho obsadilo vojsko Thökölyho, po roku ho však späť dobyli cisárske vojská. Keď sa Juraj Rákoczi II. dostal k moci, dal hrad podpáliť. Odvtedy hrad pustol. Ešte do roku 1937 boli v ešte aj dodnes najzachovalejšej časti hradu – v hradnej veži zvanej „Nebojsa“ zariadené tri izby, vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu a pod. Počas druhej svetovej vojny však pri prechode frontu boli tieto pamiatky zčasti zničené a rozkradnuté.      
Hrad v roku 1640 Hrad aj s predhradím Hrad v roku 1878 Zrúcanina hradu
 
Exteriér
V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdlžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovite zúžený. Voľba hradného typu bola predurčená prírodným prostredím, kedy stačilo upraviť plató kužeľovitého kopca, aby sa stal nedobytným. Jedine na severnej strane, odkiaľ vedie k hradu prístupová cesta, bolo urobené zemné opevnenie s priekopou, ktorej zvyšky sú aj v súčasnosti viditeľné. Prvotnou stavbou bola obytná, trojpodlažná veža s obrannou ochodzou. Po prestavbe bola veža vyvýšená o ďaľšie dve podlažia. Najvyššie z nich malo obrannú galériu, spočívajúcu na mohutných kamenných krakorcoch. Postup