Sása - Pliešovce

Železničná stanica Sása - Pliešovce leží na jednokoľajnej trati ŽSR číslo 153 Zvolen - Čata. V úseku trate, kde leží žst. Sása - Pliešovce, je osobná doprava od roku 2003 zastavená.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Zvolena

Železničnú sieť na našom území budovali počas rakúsko-uhorskej monarchie pre potreby uhorskej časti ríše a uzlom, kde sa železničné trate zbiehali, bola Budapešť.

Po vzniku ČSR bolo preto treba doplniť sieť železníc, aby sa zlepšilo nielen spojenie Čiech so Slovenskom, ale aj spojenie medzi jednotlivými časťami Slovenska. A tak bol onedlho prijatý zákon č. 235 Zb. z. a n. z 30. marca 1920 o stavbe 15 nových železničných tratí na finančné náklady štátu. Jednou z prvých takto postavených železníc bola aj trať Zvolen - Krupina.

Výstavbu tejto železničnej trate urýchlila skutočnosť, že železničná trať Šahy - Lučenec pripadla Maďarsku, a tak zostalo rozsiahle územie južne od Zvolena bez železničného spojenia s novým hospodárskym a administratívnym strediskom územia. Bola tu síce bývalá župná trať Krupina - Šahy, ale končila v Krupine. Doprava medzi Zvolenom a Krupinou sa uskutočňovala hlavne povozmi s konským poťahom a celkom málo nákladnými autami. Železničné spojenie so Zvolenom stalo nevyhnutnosťou.

Pri hľadaní trasy novej železnice sa spočiatku uvažovalo rekonštruovať úzkorozchodnú trať Hronská Breznica (teraz Hronská Dúbrava) - Banská Štiavnica a predĺžiť ju do Hontianskych Nemiec na trati Krupina - Šahy. Sťažovali to však prekážky technického rázu pri Banskej Štiavnici. Preto sa pre železnicu vybrala trasa popri starej ceste údolím riečok Neresnice a Krupinice.

Projekt železničnej trate vypracoval Ing. A. Zdráhal. Pred začatím stavby železničná stavebná správa vypracovala pre niektoré úseky varianty, na základe ktorých sa učila definitívna trasa novej železnice. Najväčšie ťažkosti pri výbere vhodnej trasy boli medzi 20. a 21. kilometrom, kde bol relatívne vysoký priečny val.

Podľa konečného návrhu vychádzala jednokoľajová železničná trať zo železničnej stanice Zvolenu (291 m n. m., teraz Zvolen nákladná stanica), prechádzala cez rieku Slatinu a pozdĺž riečky Neresnice smerovala rovnomennou dolinou na juh. Medzi 20. a 21. kilometrom (za projektovanou železničnou stanicou Sása-Pliešovce) dosahovala výšku 427 m n. m. a pozdĺž riečky Krupinice klesala do železničnej stanice Krupina (264 m n. m.), kde nadväzovala na trať Krupina - Šahy.

Navrhovaná prevádzková dĺžka trate ( medzi výpravňami Zvolen a Krupina ) bola 33,796 km. Najväčšie stúpanie bolo 14 %, v staniciach 2,5 %, najmenší polomer oblúka 300 m. Na trati sa plánovali tri železničné stanice. a to Dobrá Niva, Sása-Pliešovce, Babiná, a to v prevádzkovej dĺžke pre 100 náprav.
Rozhodnutím ministerskej rady z 29. septembra 1922 dostali železnice právo vyvlastniť pozemky, a to podľa uhorského vyvlastňovacieho zákona z roku 1881 (§ 86 zák. čl. XLI). Výkup pozemkov v jednotlivých obciach sa uskutočnil postupne od apríla 1923. Celková výmera týchto pozemkov bola 89 ha 25 a