Párnica

Železničná stanica Párnica leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 181 Kraľovany - Trstená.

V železničnej stanici zaúsťuje do koľaje č. 1 výhybkami č. 1 a č. 15 vlečka OFZ, a.s. Istebné – prevádzka Párnica. Hranice medzi železničnou dráhou a vlečkou sú dané koncovými stykmi výhybky č. 1 v km 9,237 a výhybky č. 15 v km 8,375.

Dôležitým železničným uzlom pre Oravu sú Kraľovany, kadiaľ prechádza hlavný železničný ťah - trať č. 180 Košice-Žilina-Bratislava, resp. Košice-Žilina-Ostrava-Praha. Kraľovany sú prestupnou stanicou pri pokračovaní cesty po železnici na Oravu, ktorú so spomínaným železničným ťahom spája jednokoľajová železnica Kraľovany-Trstená, trať č. 181 v dĺžke 56 km. Trať bola daná do prevádzky dňa 21. 12. 1899. Železnica sa kľukatí údolím rieky Oravy až po Tvrdošín, kde opúšťa údolie Oravy a do Trstenej pokračuje popri riečke Oravici. Dôležitými železničnými zastávkami na tejto trati, ktoré sú zároveň východiskami do opisovanej oblasti, sú Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Podbiel, Krivá, Tvrdošín a Trstená.

Niečo z histórie Párnice

S názvom Párnica sa prvýkrát stretávame v archívnych dokumentoch z roku 1382, ktoré vznikli pri popise chotára Istebné. Jeho hranice išli ku potôčiku Parnicza (dnes Zazrivka). Z najväčšou pravdepodobnosťou v tomto období obec Párnica ešte neexistovala.

 Prvý známy doklad o jej existencii pochádza z roku 1420. V pribehu druhej polovice 15. stor. a prvých desaťročiach 16. stor. Párnica zaznamenávala priaznivý rozvoj.Veľmi zložitým obdobím v dejinách tejto obce bola druhá polovica 17. stor.Počet obyvateľov sa v priebehu 18. a 19. stor. neustále menil.

V 18. stor. žilo na 19 raliach 876 obyvateľov a o 30 rokov neskôr iba 685. V roku 1918 bolo v Párnici evidovaných okolo 1091 obyvateľov. Ich hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a oviec. Časť z nich sa venovala aj práci s drevom.

V roku 1930 žilo v 219 domoch 1104 ľudí. V 30. rokoch 20. stor. sa po celej Orave rozmáhajú socialistické myšlienky,ktoré sú najmä odrazom zlej hospodárskej situácie, inakšie to nieje ani v Párnici. Táto obec zohrávala dôležitú aj počas druhej svetovej vojny, keď sa stala útočiskom partizánskeho odboja.

Obyvateľstvo Párnice tvorili predovšetkým sedliaci. Okrem poľnohospodárstva sa venovali aj remeslám. Rozšírené bolo najmä kolárstvo, stolárstvo a rezbárstvo, ženy sa venovali taktiež šitiu a vyšívaniu.