Krivá

Krivá zastávka sa nachádza na jednokoľajnej trati ŽSR číslo 181 Kraľovany - Trstená. Trať bola daná do prevádzky dňa 21. 12. 1899

Dôležitým železničným uzlom pre Oravu sú Kraľovany, kadiaľ prechádza hlavný železničný ťah - trať č. 180 Košice-Žilina-Bratislava, resp. Košice-Žilina-Ostrava-Praha. Kraľovany sú prestupnou stanicou pri pokračovaní cesty po železnici na Oravu, ktorú so spomínaným železničným ťahom spája jednokoľajová železnica Kraľovany-Trstená, trať č. 181 v dĺžke 56 km. Železnica sa kľukatí údolím rieky Oravy až po Tvrdošín, kde opúšťa údolie Oravy a do Trstenej pokračuje popri riečke Oravici. Dôležitými železničnými zastávkami na tejto trati, ktoré sú zároveň východiskami do opisovanej oblasti, sú Dolný Kubín, Oravský Podzámok, Podbiel, Krivá, Tvrdošín a Trstená.

Kedy vlastne vznikla OSADA KRIVÁ? Tak ako i iné oravské obce nemá pevný jednotný dátum vzniku, lebo vznikala postupne, ale pre zjednodušenie bol prijatý dátum prvej písomnej zbierky – v tomto prípade je to rok 1550 a potom následne rok 1575. To ale neznamená, že tu už nežili valasi a majer hradnej kuchyne. Niektorí miestny znalci dejín Krivej sa domnievajú, že počiatky obce sú spojené s majerom – panským poľovným strediskom na Poľane medzi vrchmi vzdialené od obce 6 km. Z korešpondencie Juraja Thurzu so svojou manželkou sa dozvedáme o návštevách majera Krivá Jurajom Thurzom. Napr. v roku 1595 manželke Alžbete poslal z Krivej jablko, ktoré sa tu jediné urodilo. Zároveň jej oznámil, že v rieke chytil hlavátku a zastrelil tri zajace.
   V ďalšom liste píše že bol pri oprave a stavbe nových rybníkov v Krivej. Roku 1575 spomína sa Juraj Jusko, že Krivá, ako člen valašského súdu čo potvrdzuje, že valasi v Krivej mali svoju komunitu, svoje salaše a časť chotára bola využívaná panstvom, kde bol panský majer. Zrejme i zo správy o rybníkoch vyplýva, že išlo skôr o majer panskej kuchyne hradnej posádky, kde sa sústreďovali povinné dávky a odvody. Keďže vieme, že poddaní žijúci v povodí rieky Oravy povinne odovzdávali pre hradnú kuchyňu aj ryby, môžeme predpokladať, že takéto rybníky slúžili na sústreďovanie ulovených rýb, odkiaľ sa posielali do hradnej kuchyne, alebo priamo do Bytče, kde bolo sídlo panstva.

Obec počas 1. svetovej vojny

Krivá počas I. svetovej vojny: Z obce už 2. augusta 1914 narukovalo 39 mužov, zároveň z obce gazdovia povinne odviedli pre vojenské potreby 28 koní. Ďalších 12 koní z obce odviedli začiatkom októbra 1914 a rukovali ďalšie ročníky. Určitým šťastím bolo pre tých, ktorí sa pred vojnou odsťahovali za prácou do USA a Kanady, že nemuseli narukovať. Už v jeseni 1914 krivské ženy pre potreby armády odovzdali 159 rífov ľanového plátna, obilie, seno. Krutosť vojny sa dotklo viacerých rodín i v Krivej, keď na frontoch padli chlapi. Jozef Mikuš zahynul v Karpatách pri Ciane roku 1915 na zranenie, Michal Zaťko zomrel na ťažké zranenie v nemocnici v Pec