Rajecké Teplice

Železničná zastávka Rajecké Teplice leží na trati ŽSR č. 126 Žilina - Rajec, v medzistaničnom úseku Lietavská Lúčka - Rajec.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Žiliny

Rajecké Teplice vznikli ako osada pri pri teplých prameňoch v chotári obce Konská. Možno predpokladať, že tunajšie liečivé pramene boli známe už v praveku.

Prvá písomná zmienka o nich je z roku 1376 v listine, ktorou kráľ Ľudovít potvrdzuje výmenu majetkov šľachtického rodu Balogovcov v Rajeckej kotline za kráľovské majetky v Novohradskej stolici. Nazývajú sa tu ako „villa Tapolcha“. Zrejme vtedy boli Teplice iba malou osadou, ktorá mala význam len ako hospodárska jednotka.

Neskôr Teplice z kráľovskej držby získali feudáli na neďalekej Lietave. Ako príslušenstvo lietavského hradného panstva sa uvádzajú v darovacej listine kráľa Vladislava II. pre Štefana Zápoľského roku 1496, kde sa spomínajú ako „possessio Thoplycza“. Začiatkom 17. storočia Turzovci ako lietavskí hradní páni dali vybudovať pri teplých prameňoch murovaný kúpeľný dom so siedmimi hosťovskými izbami a hostincom. Odvtedy sa Rajecké Teplice vyvíjali ako kúpeľná osada.

Keď v roku 1627 došlo k rozdeleniu lietavského panstva, v rajeckých kúpeľoch získali svoje podiely všetky štyri vetvy dedičov po Turzovcoch. Kúpele ostali v spoločnom užívaní všetkých majiteľov. Neskôr jeden podiel kúpeľov sa dostal do majetku žilinských jezuitov ako dar rodiny Lengyelovcov spať do jej vlastníctva sa zasa vrátil po zrušení jezuitského rádu roku 1773.

Nový rozkvet kúpeľov spadá do konca 18. storočia. V rokoch 1788-1791 barón Ján Kalis, jeden z dedičov lietavského panstva, dal tu postaviť murovaný dom so štrnástimi hosťovskými izbami vrátane spoločenských miestností, jedálne, voziarne pre koče a krytého prechodu do kúpeľov. Vtedy kúpele mali tri bazény: pre šľachtu, pre mešťanov a pre ľud. Pôsobil tu už aj lekár.
V druhej polovici 18. storočia sa dostali do odbornej literatúry. Analýzu a opis termálnych vôd vypracoval Pavol Adami roku 1776, Henrich J. von Crantz roku 1780. Roku 1793 dr. Amadé Kélin, fyzikus Turčianskej stolice, vydal vo Viedni prvú monografiu o Rajeckých Tepliciach, ktoré takto spropagoval v celom Uhorsku. V 19. storočí sa tiež venovali opisu rajeckých kúpeľov viacerí autori (Crantz, Ossam, Török, Glasel, Telbitz, Preysz).

Začiatkom 19. storočia správa kúpeľov bola v rukách viacerých spolumajiteľov, čo nijako neprispievalo k rozvoju kúpeľov. Obdobie nového rozmachu nastalo, keď roku 1882 kúpele odkúpil župan trenčianskej župy dr. Valér Smialovský so svojím strýkom Alojzom Pichlom. Noví majitelia začali úpravu a prestavbu kúpeľov. Budovali kúpeľné zariadenia, vily, hotely, rozšírili hostinec, zriadili vaňové kúpele, park, cestičky, zákutia pre odpočinok, pavilóny pre letné zábavy , vydávali propagačné materiály.
 
Návštevnosť kúpeľov vzrástla po dokonče