Ilava

Železničná stanica Ilava  leží na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati ŽSR č. 120 Bratislava - Žilina.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Bratislavy

Z histórie mesta Ilava

Prvú písomnú zmienku o Ilave nachádzame v pápežských vegestiach z rokov 1332 - 1337. Ďalšie nepriame správy o existencii mesta Ilavy sa objavujú v ročenke Nitrianskeho biskupstva, kde sa uvádza, že Ilava už v roku 1200 mala rímsko-katolícku faru. Ďalšie písomné zmienky vychádzajú z domnienok, ktorú vyslovil historik Matej Bel (1684 - 1749) vo svojom diele NOTATIO HUNGARIAE GEOGRAPHICA, ktorý prvý krát spomenul existenciu hradu, t.j. že hrad Ilava existoval ako strážny pohraničný hrad už v časoch panovania prvých Arpádovcov, ktorí v Uhorsku vládli v rokoch 1000 - 1301. Protichodný názor majú naopak viacerí starší historici, ktorí vo svojich dielach uvádzajú, že hrad Ilava bol založený členmi náboženského rytierskeho rádu templárov a to už v prvej polovici 12. storočia, keď v Uhorsku vládol kráľ Gejza II. (1141 - 1162), ktorý povolil templárom usadiť sa v Uhorsku.

Vývoj historického názvu Ilavy sa začína v starých historických dokumentoch, kde sa Ilava uvádza ako: LEWE - LEWA - LEWA de circa fluvium Vag, (Ilava nad Váhom) - Illava - Iľava - Ilava. Ilava do roku 1375 bola označovaná ako villa Lewaia (dedina Ilava) a od roku 1376 už ako —civitas LEWAit (mesto Ilava).

Keď nazrieme do historických dokumentov Ilavy, môžeme hodnoverne spracovať vývoj historických zmien jej názvu. V liste vojvodu Tomáia Transilvánskeho, vydanom dňa 24.4.1339 sa potvrdzuje Ilave časť privilégií, ktoré obdržala od kráľa Karola Roberta s Anjou okolo roku 1335. V liste je mesto nazývané civitas de Lewa circa fluvium Vagii ( Lewa nad Váhom). V neskorších dobách už len ako Leva, a to až do I. polovice 15. storočia. Od druhej polovice 15. storočia zasa ako Leve, ba neskôr ako Ilava. Pôvod vzniku názvu Leva alebo Leve nepoznáme. V súvislosti s tým, stojí za zmienku, že meno Leve užívali dve uhorské mestá na Slovensku. Jedno z nich bola Ilava a druhé Levice. Táto zhoda názvu spôsobila nemálo ťažkostí nielen historikom, ale aj archivárom pri archivovaní listín a dokumentov týchto miest. Až neskôr našli správny spôsob ich archivovania. Spočíval v tom, že ich začali rozlišovať podľa mestských pečatí, ktoré boli odlišné. Ilava mala v pečatnom poli mestské opevnenie so štyrmi vežami a otvorenou bránou, Levice zase leva. Od I. polovice 19. storočia nachádzame na listinách Ilavy názov Illava. Tento názov mesta sa začal používať v čase po Rakúsko - Uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Je zaujímavé, že napríklad na listine mesta vydanej dňa 14.6.1920 a pohľadnice z roku 1925 nachádzame názov mesta - Iľava. Predmetný názov sa však dlho neudržal a od roku 1928 sa postupne vytratil. Potom sa používal len názov Ilava, čo je v platnosti až do dnešných dní.

Monumentálnou stavbou mesta je určite Ilavský hrad, ktorý dal najpravdepodobnejšie postaviť už kráľ Žigmund, a to po bitke pri Ilave v r.1431. Žigmund nechal zo st