Kráľová Lehota
Kráľová Lehota leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Stred obce má nadmorskú výšku 677 m. Úzka odlesnená časť chotára je na nive a štvrtohorných terasách Čierneho a Bieleho Váhu. Zalesnené doliny sú na menej odolných bridliciach a pieskovcoch, skalnaté chrbty hôr na druhohorných vápencoch a dolomitoch. Obec a jej okolie leží v horskej oblasti. Podnebie má drsný charakter, lebo chotár sa skláňa k severu.
Kráľovu Lehotu založili koncom 13. až začiatkom 14. storočia kráľovskí služobníci, majúci za úlohu strážiť lesy a poľovný revír. Kým nevybudovali osadu, dal im kráľ úľavu na daniach – kráľovu lehotu. Osadu postavili pri ústí vodných tokov a ciest, aby každý, kto sa chcel dostať do dolín Bocianky a Čierneho Váhu, musel prejsť cez ňu. Za vernosť im kráľ Ľudovít I. v roku 1361 osadu i veľké územie medzi Váhom a Bociankou až po vrchy Kráľova hoľa a Bacúch daroval.
Kráľova Lehota sa vyvíjala ako zemianska obec. Koncom 16. storočia bolo v nej 12 kúrií. Od 19. storočia patrí medzi malé dediny. Rod Lehotský sa vekmi značne rozrástol. Podľa prvého sčítania ľudu v roku 1785, bolo na Liptove najviac šľachticov, až 190, v Kráľovej Lehote. Súpis z roku 1841 spomína 400 členov tejto zemianskej rodiny. Na čele Famílie a obce stál Direktor, ktorého si volili zo svojich radov. Pôvodný chotár sa rozprestieral na ploche vyše 29,5 tisíca hektárov. Pod vyše dvestoročným tlakom panstva Hrádok nakoniec koncom 18. storočia kráľovolehotskí zemania o svoj veľký chotár prišli. Po jeho oklieštení mal už len necelých 2 tisíc hektárov. Rozsiahle lesy užívalo
Aj keď obec vo svojom chotári veľa poľa nemá, aj tu bola v minulosti pôda jediným zdrojom obživy, ktorý dopĺňali pltníctvom a drevorubačstvom. Zemiansku pôdu združovalo v komposesoráte rodové spoločenstvo Família Lehotská. Dôležitý bol chov dobytka a najmä oviec. V polovici 20. storočia si založili jednotné roľnícke družstvo, to sa v ostatnom čase pretransformovalo na akciovú spoločnosť. Okolité lesy boli pôvodne listnaté. Koncom 19. storočia aj tu prenikla smrekomámia a narušila ich prirodzenú skladbu. Teraz sú lesy takmer úplne ihličnaté. Po vyrúbaní sa drevo z dolín púšťalo po vode dolu potokmi. Kvôli nahromadeniu vody pre plavbu pltí vybudovali v dolinách desiatky tajchov. V prvej polovici 20. storočia postavili na zvoz dreva úzkokoľajnú lesnú železnicu.
V Kráľovej Lehote a jej okolí boli veľmi dobré spádové pomery na využívanie vodnej energie na poháňanie strojov. Na rieke Váh i potokoch Bocianka a Hybica boli mlyny, píly, dubárne, stupy, hámre. V súbehu s Bociankou a Váhom šiel umelý kanál, na ktorom stáli desiatky strojov na vodný pohon. V polovici 19. storočia postavili na Maši vysokú pec. Pre ňu v okolí obce páli
