Smižany
Zastávka SMIŽANY leží v km 175,961. Je komerčne obsadená. Má pracovisko s výpravným oprávnením pre cestujúcich a zjednodušenú prepravu bicyklov a detských kočíkov s obmedzenou prevádzkou. Má čakáreň, vyvýšené nástupište tvaru SUDOP T:
- pri koľaji č. 1 km 175,895 - 176,145 v dĺžke 250 m,
- pri koľaji č. 2 km 175,895 - 176,145 v dĺžke 250 m.
Budova a nástupište sú elektricky osvetlené. Osvetlenie nástupišťa je ovládané časovým spínačom. Vypravenie cestujúcich v čase, keď nie je komerčne obsadená zabezpečí vlakový personál vo vlaku.
O Smižanoch
Pri zohľadnení terénnych, pôdnych a klimatických podmienok môžeme usudzovať, že už od mladšej doby kamennej, teda v čase približne 5 000 rokov pred Kristom, usadzovali sa tu najstarší poľnohospodári hlavne preto, že vody Hornádu, Brusníka a priľahlých tokov boli reálnym predpokladom pre zabezpečenie základných existenčných potrieb. Venovali sa poľovaniu, lovu a obrábaniu pôdy. Najstarší poľnohospodári, usadení najmä na ľavobrežnej terase Hornádu od Smižianskej Maše až po Spišskú Novú Ves, tu žili niekoľko storočí.
V neskorej dobe kamennej (približne 2 500 rokov pred Kristom) už rozpoznávame budovanie určitej sídelnej štruktúry, v ktorej dominantné postavenie mali najmä opevnené výšinné polohy - Hradisko na Čingove.
Mnohé pamiatky svedčia už aj o zásahu ľudí otománskej kultúry, ktorý príchodom do tohto civilizačne vyspelého prostredia vytvoril kultúru, ktorú považujeme za jednu z najvyspelejších pravekých kultúr v európskom prostredí. V priebehu 14. storočia pred Kristom prichádzajú tu ďalšie etniká organicky nadväzujúce na výdobytky predchádzajúceho vývoja. Svedčí o tom pestrá škála bronzových výrobkov. Na Hradisku bolo opevnené sídlisko, ku ktorému patrili osady na Smižianskej Maši, na Rovni, Pri kňazovej studni, na Záhradkách i na Štrkovisku. Do tohto osídlenia zasiahla postupná kolonizácia Spiša ľudom púchovskej kultúry, ktorá i tu vrcholila v období okolo zlomu letopočtu a pretrvala až do konca druhého storočia po Kristovi.
Pre Čingov, ale aj pre samotné Smižany najvýznamnejšie historické obdobie prichádza s druhou vlnou kolonizácie Spiša Slovanmi koncom siedmeho a začiatkom ôsmeho storočia. Už okolo polovice 8. storočia sa ukončilo opevnenie Hradiska a začalo sa s výstavbou opevňovania podhradia. Takéto precízne opevnenie slovanského hradiska z predveľkomoravského obdobia na Slovensku nepoznáme. Historicko-mocenské zmeny pri vzniku Veľkej Moravy sa prejavili aj na tomto Hradisku, ktoré bolo zničené útokom vojsk a požiarom.
Noví panovníci vybudovali nové veľkomoravské hradisko nad pravým brehom Hornádu, rozlohou menšie a aj jeho opevnenie bolo jednoduchšie. Hradisko sa znovu stalo strediskom moci, ale ovládalo už len časť Hornádskej kotliny. Teda Smižany začínajú svoje dejiny ako jedny z mnohých osád patriacich k slovanskému hradisku na