Našlo sa v archíve - z rokov osemdesiatych
80. roky som vnímal ako dieťa „cez žuvačky PEDRO za 1 Kčs“, napriek tomu sa už v tejto dobe u mňa začala prejavovať „diagnóza“ – budúci železničiar. A keďže pre moju počínajúcu závislosť mali pochopenie aj rodičia, z maminej strany sme mali „reži“ a tatko bol ochotný so mnou „labzovať“ po republike, bolo mi dopriate už ako malému chlapčisku začať plniť si svoj sen, o ktorom bola reč v prvej časti. [Pokračovanie]
