Spišský Štiavnik

Železničná zastávka Spišský Štiavnik leží na trati ŽSR č. 180 Žilina - Košice, v medzistaničnom úseku Poprad-Tatry - Vydrník.

Zastávka SPIŠSKÝ ŠTIAVNIK - leží v km 188,710 medzi stanicami Vydrník a Poprad - Tatry. Nie je obsadená. Nemá výdajnú oprávnenosť. Ma čakáreň, obojstranné vyvýšené nástupištia vedľa 1. koľaje v dĺžke 200 m, vedľa 2. koľaje v dĺžke 190 m. Osvetľovanie nástupišť sa zabezpečuje automaticky časovými spínacími hodinami inštalovanými na zastávke. Vypravenie cestujúcich a zjednodušenú prepravu bicyklov a detských kočíkov
zabezpečí vlakový personál vo vlaku.

Obec sa nachádza na hornom toku Hornádu na severozápade oblasti Slovenského raja. Spomína sa roku 1246 ako opátstvo rehole cisterciátov. Roku 1246 obec i opátstvo zhoreli. V ďalších rokoch po obnove obec niekoľkokrát vyhorela.

PAMIATKY: Gotický rímsko-katolícky kostol z konca 14. storočia, barokovo upravený v 18. storočí, Renesančný kaštieľ zo 16.-17. storočia, postavený na mieste stredovekého kláštora, rozšírený podľa návrhu D. Jurkoviča.

Osídlenie možno na území Spišského Štiavnika možno datovať do obdobia neolitu a doby bronzovej. V katastri obce tzv. Nad rybníkom objavil významný slovenský archeológ František Javorský štyri sídliskové objekty z obdobia neolitu a doby bronzovej. V polohe Sedliská takisto objavil sídlisko z doby neolitu a prvky doby bronzovej a staršej doby rímskej .

Začiatky obce sa úzko spájajú so vznikom opátstva cistercitov na Spiši v roku 1223 a to práve na území obce Spišský Štiavnik. (Abbatia S. Mariae de Scepus et de Schavnyk). Uvedené opátstvo založil Koloman, brat Belu IV, neskoršieho uhorského kráľa. Na založenie opátstva povolal cistercitov z poľského kláštora z Wanchoku. Sám Belo IV roku 1260 potvrdil donáciu svojho brata a v donácii vymedzil hranice panstva štiavnického opátstva tak, že do panstvo celé územie hornej hornádskej kotliny , ako aj územie dnešnej Spišskej Teplice a Nižnej Šuňavy. Ešte predtým v roku 1256 Belo IV daroval opátstvu už zaniknutú osadu Stojany.

Ján Vencko- rodák a historik Spiša vo svojich dejinách Štiavnického opátstva píše, že obec bola v rámci panstva založená aj vzhľadom na svoju blízkosť ku kláštoru ako prvá po znovuzriadení kláštora po tatárskom plene z roku 1241. Podľa jeho názoru hlavným agentom, ktorý zohnal ľudí potrebných pre založenie obce bol comes Hildebrand, za čo dostal od kláštora v roku 1265 ako odmenu prenájom osady Stojany za dve marky striebra ročne.

Obec Spišský Štiavnik sa prvýkrát spomína na listine z roku 1294, na základe ktorej spišský prepošt-biskup Jakub udeľuje štiavnickému kláštoru a jeho opátovi Jánovi desiatok z jemu patriacich obcí. Po pri nej sa spomínajú aj obce Viderník, S