Budkovce

Železničná stanica Budkovce leží na elektrifikovanej trati ŽSR č. 195 Bánovce nad Ondavou - Veľké Kapušany - Maťovce. V bezprostrednej blízkosti stanice normálneho rozchodu sa nachádza výhybňa ŠRT Budkovce.
Poloha budovy :vľavo, v smere od Bánoviec nad Ondavou

Z histórie

Prvá písomná zmienka týkajúca sa obce sa nachádza v publikácii „ Zemplén varmegye“ v súvislosti s majetko - právnymi záležitosťami z roku 1220, kedy tu už bolo oppidum - mestečko a farnosť. Začiatok osídlenia chotára sa datuje až do obdobia neolitu, doby bronzovej a laténskej, približne 3000 rokov pred Kr.
Keď sa po zemplínskej rovine prehnali Drakovia a po nich germánski Góti, zač. 5. storočia prichádzajú a usídľujú sa tu potiskí Slovania. Jeden z týchto kmeňov sa zastavil na malej vyvýšenine Hurka a usídlil sa tu. Miesto zo všetkých strán obklopovali vody Laborca a Duše, ktoré v čase jarných a letných záplav vytvárali okolo akoby malé more. Naši predkovia klčovali lesy, chovali dobytok, pestovali plodiny a zaoberali sa hrnčiarstvom. Asi v 8. - 11. stor. Duša zmenila svoje koryto a začala vznikať nová osada - základ dnešnej obce. V roku 1220 sem prišiel prvý feudál - potomok starogermánskeho kmeňa Svébov Guth - Keled k svojmu menu aj prímenie Buttkay. Pod menom Buttka sa osada spomína aj v listine kráľa Karola Róberta v roku 1322, keď Buttkayovci vymohli pre svoju osadu štatút mesta s právom meča a právom usporadúvať trhové dni. Grófsky rod Buttkayovcov zaujímal v histórii Budkoviec veľmi významné miesto a vymrel po meči v 17. stor. smrťou posledného Buttkayovca - podžupana Štefana. V 15. a 16. stor. o významnom postavení Budkoviec svedčí aj prílev šľachty napr. Ján Kenderessi, Bálint Pesti, Matej Wiczmándy a iní. po smrti Buttkayovcov prichádza Ján Munkacsi, Szirmayovci, Schmidegyovci, Lobkovitzovci a rodina Péterffy. Rodina Wiczmándyová je v obci po Buttkayovcoch druhá najvýznamnejšia.Mali vlastnú kúriu a ako jediní šľachtici okrem Buttkayovcov vlastnili (od r. 1568) právo meča.
Roľnícke nepokoje sa dotkli aj Budkoviec, ktoré sa v roku 1831 zapájajú do sedliackeho povstania. Častými nepokojmi v tomto období utrpelo mesto Budkovce tak, že jeho celkový význam upadol a nikdy sa už neobnovil v pôvodnom rozsahu. Najväčší úpadok zaznamenala obec v 18. stor., keď podľa záznamov z roku 1771 tu žilo len 473 obyvateľov. V 19.stor. počet obyvateľov prudko vzrástol aj napriek cholere a v roku 1840 mala už obec 1136 obyvateľov.
V 19. storočí získali Budkovce obecný dom a v rokoch 1863 - 1875 vystavali dvojtriednu školu. V rokoch 1928 - 1934 sa po vyučovaní v kaštieli prestavala bývalá panská koniareň na 6 - triednu školu, v ktorej sa po vzniku ČSR ( od 24.11.1918 ) začalo vyučovať po slovensky. Budkovce mali poľnohospodársky charakter, po vojne tu fungovala len drobná syráreň, ktorú zriadili v roku 1890 švajčiarsky prisťahovalci Galliovci.
V roku 1924 bola v Budkovciach prvá veľká povodeň, keď Laborec a Duša zaplavili všetky pozemky od Laborca až k železničnej trati. Železničn