Humenné

Železničná stanica Humenné leží na trati ŽSR č. 191 Michaľany - Medzilaborce - Lupków ( PKP ). Odbočuje z nej trať ŽSR č. 196 do Stakčína.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Michalian
Súčasná výpravná budova bola postavená v roku 1947.

O Humennom:

Tam, kde Laborec stretáva Cirochu a spolu nachádzajú zaľúbenie v jednom koryte, stojí oddávna v nadmorskej výške len 157 m n. m. druhé najväčšie mesto historického Zemplína - Humenné. Nachádza sa kdesi uprostred Európy, medzi Košicami a Prešovom, poľským Jaslom, podkarpatským Mukačevom i Užhorodom, maďarskou Nyiergyházou, a len 100 km vzdialeným Satu Mare v rumunskom Marmaroši. Rieka Laborec a karpatské vrchy určili osud mestu a jeho okoliu a staré temeno vyše 1000 m vysokého vulkánu Vihorlat je ich tichým svedkom. Pre výhodnú polohu a príjemnú, vrchmi chránenú klímu bolo okolie mesta vyhľadávané človekom už od doby kamennej, o čom svedčia stále nové archeologické nálezy. V čase veľkého sťahovania národov postupne od 5. storočia prichádzajú aj do Humenskej kotliny Slovania.

K intenzívnemu a organizovanému osídľovaniu okolia mesta dochádza až v polovici 13. storočia po tatárskych nájazdoch. Prvá písomná zmienka o Humennom je z roku 1317. Dejiny mesta sú úzko späté s významnou šľachtickou rodinou Drugethovcov z Talianska, ktorá prišla do Uhorska začiatkom 14. storočia v sprievode kráľa Karola Róberta z Anjou. Drugethovci postupne vytvorili z Humenného sídlo jedného z najrozsiahlejších feudálnych panstiev na Slovensku. Kráľ Matej Korvín v 15. stor. udeľuje mestu výsady potvrdené pečaťou s erbom. Mesto sa v tom čase nachádzalo na významnej obchodnej ceste medzi Uhorskom a Poľskom. Humenné sa uvádza medzi kráľovskými tridsiatkovými úradmi, neskôr získava právo skladu a pravdepodobne aj trhové práva. V tom čase v okrajových oblastiach humenského domínia silnel vplyv valašskej kolonizácie z Rumunska.

Okolo roku 1610 vzniká na mieste pôvodného kamenného hradu najvýznamnejšia pamiatka mesta - renesančný kaštieľ, ktorý aj dnes charakterizuje mesto a slúži muzeálnym a kultúrnym účelom.

V období rekatolizácie v roku 1613 je založené jezuitské kolégium ako prvá stredná škola v histórii mesta. V roku 1684 vymiera rod Drugethovcov a v Humennom sa objavujú noví zemepáni, grófske rody Csákyovcov a Wandernátovcov.

Uvoľnenie poddanských povinností a reformy za vlády Márie Terézie umožnili aj v Humennom prudký rozvoj remesiel. V meste pôsobil aj soľný úrad. Obyvateľstvo mesta a okolia tvorili Slováci, Rusíni, Maďari a Židia. Úradným jazykom bola latinčina, čo bolo stabilizačným prvkom v národnostne pestrej spoločnosti.

V 19. storočí sa v Humennom objavujú Andrássyovci, pochádzajúci zo Sedmohradska. Sprevádza ich hospodárske oživenie a stavebný rozvoj mesta. Obyvatelia sa naďalej venujú poľnohospodárstvu, remeslám a