Modelové koľajisko v Centre voľného času ESKO

Účel jeho výstavby bol čisto na zaučenie modelárov na stavbu väčšieho koľajiska v mierke „zlatého stredu“. Výstavba mala začať v školskom roku 1998/1999, ale pôvodný vedúci bol vystriedaný ďalším bez akýchkoľvek modelárskych znalostí. Činnosť krúžku začala byť orientovaná na výrobu modelových doplnkov (domčeky, stromčeky atď..). Zmena nastala až na začiatku školského roku 1999 – 2000. Vtedy nastúpil ako vedúci známy modelár, pán Ing. Dezider Selecký. Vtedy bolo rozhodnuté o stavbe nového modelového koľajiska vo veľkosti H0. Použité boli plány východonemeckých výrobcov modelovej železnice. Výstavba začala v októbri 1999. Bola započatá montáž rámu a skeletu z dreva a sololitu. Po dokončení vo februári 2000 nasledovala hrubá stavba krajiny; na skelety bola natiahnutá a pripevnená sieťovina, ktorá bola následne pokrytá hrubou vrstvou lepidla a novinového papiera. V marci začala montáž koľajiva (sponzorský dar), ktorá pokračovala až do júna, kedy boli navyše osadené portály tunelov, mosty a začaté práce na posypávaní koľají  hrubozrnnou korkovou drťou.

V ďalšom školskom roku pokračovala stavba krajiny. Boli poosádzané stromčeky vlastnej výroby, doplnené budovy, kompletne posypaný povrch krajiny a započatá elektroinštalácia. Prestavníky výhybiek boli zapojené na ovládanie „piánkom“, začalo sa montovať osvetlenie stanice a koľajnice boli predelené na izolované úseky. Krajina bola dokončená, elektroinštalácia a profilová úprava koľají sa mala vykonať v nasledujúcom šk. roku. Vtedy však nastúpil ako nový vedúci pán Ing. Richard Halfar. „Elektrika“ bola provizórne dokončená, no koľaje neboli upravené. Nový vedúci prišiel s novým programom a to so stavbou modelov vozňov. Smerové a sklonové pomery koľajiska nám dobre poslúžili ako skúšobný okruh. Ukázali sa však problematické miesta; trať totiž bola koncipovaná ako lokálka a viaceré dlhšie vozidlá mali pri prechode oblúkmi na výjazde z tunelov problémy s chodom, ktoré často končili vykoľajením. V tomto období došlo ku čiastočnej generačnej obmene členov krúžku a noví modelári mali záujem skôr o stavbu vozidiel.

Na začiatku šk. roku 2003/04 došlo k skratu a vyhoreniu časti elektrických prestavníkov. Preto bola naplánovaná kompletná obnova elektroinštalácie a zhotovené externé ovládanie, ktoré sa však neosvedčilo. V tomto období sa koľajisko zúčastnilo na niekoľkých modelárskych výstavách. Pre tento účel bolo na zlaví č. 1 (jednoduché zhlavie) zabudované dvojznakové svetelné návestidlo vlastnej výroby, jeho ovládanie nie je závislé na chode vlaku. V súčasnosti sa na koľajisku z prevádzkových dôvodov nenachádza žiadna automatizácia. Výhybky sú prestavované ručne, hoci boli vybavené novými prestavníkmi.

Popis koľajiska: Koľajisko znázorňuje miestnu železnicu v tvare dvojitého oválu. Z dvojkoľajnej stanice Lesná trať vychádza cez zhlavie č. 1 (jednoduché zhlavie): Ľavotočivým oblúkom prechádza popri pláni so stromami a okolo vchodového návestidla. Potom trať vchádza na viadukt vlastnej výroby (zhotovený z polystyrénových profilov), kde však smerové pomery a prevýšenie často spôsobuje vykoľajenie dlhých vozidiel. Trať vchádza do tunela č. 1. Po vyjdení z neho nasleduje krátky úsek a planinou a trať vchádza do tunela č. 2, ktorý je koncipovaný ako skrytá časť koľajiska. Po vyjdení z tohto tunela prechádza trať po moste nad údolím, aby sa vzápätí vnorila do tretieho tunela. Po jeho opustení sa trať dostáva do zárezu za horárňou, ktorý opúšťa ľavotočivým oblúkom a cez priecestie vchádza do stanice. Zhlavie č. 2 tvorí jedna križovatková a jedna jednoduchá výhybka (viď obrázok v galéríi). Odtiaľ totiž vychádzajú dve slepé koľaje smerom ku staničnému skladisku a k uhoľnému žeriavu. Stanica sa nachádza nad skrytou časťou koľajiska. Krajinu tvorí okrem stanice a okolia aj kopec nad tunelmi 1 a 3, pod ktorým sa nachádza horáreň. Portály tunelov sú zhotovené z hrubozrnného brúsneho papiera. Pod horou sa nachádza úžľabina, ktorou vedie cesta. Z hory sa do úžľabiny zvažujú skaly. Oproti hore sa nachádza planina so zvažujúcou sa lúkou. Na planine sa nachádza stanica s cestou a jednou ulicou. Na oboch zhlaviach stanice sú nechránené priecestia, na prvom je lokalizované neobsadené stavadlo. V stanici sú obe koľaje vybavené nástupišťom, ktoré je osvetlené jednou dvojlampou. Nástupná hrana je zhotovená zo stavebnice a je napatinovaná posypom pieskovej farby. Vedľa staničnej budovy sa nachádza budova pošty, za stanicou stoja domy ulice malého mestečka. Za zmienku ešte stojí bufet medzi staničnou a poštovou budovou. Modely budov boli poskladané zo stavebníc, prvky krajiny sú väčšinou vlastnej výroby. Povrch je pokrytý klasickým posypom, telesá cesty a priecestí  sú vytvorené z lepenky, ako posyp poslúžila jemnozrnná korková drť (hrubozrnnou sú posypané koľaje – viď vyššie). Ulica v mestečku je pokrytá lepenkovou atrapou povrchu „mačacích hláv“.

Prevádzka je ovládaná prostredníctvom „klasického“ napájacieho zdroja PIKO FZ1, príslušenstvo tvorí spomenuté návestidlo a perónna lampa vlastnej výroby. Izolované úseky sú v súčasnosti premostené.