Humenné - Železničná stanica

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Nadmorská výška

266 mnm.

Koľaje v objekte

Dopravné: 7    Manipulačné: 6    Ostatné: 5   

Rozchody koľají

1 435 mm   

Poskytované služby

Autobusová zastávka, Informačná kancelária, Mestská hromadná doprava, Predaj cestovných lístkov, Predaj medzinárodných cestovných lístkov, Reštaurácia, občerstvenie, Sociálne zariadenia, Úschovňa batožín,

Ďalšie informácie

Železničná stanica Humenné leží na trati ŽSR č. 191 Michaľany - Medzilaborce - Lupków ( PKP ). Odbočuje z nej trať ŽSR č. 196 do Stakčína.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Michalian
Súčasná výpravná budova bola postavená v roku 1947.

O Humennom:

Tam, kde Laborec stretáva Cirochu a spolu nachádzajú zaľúbenie v jednom koryte, stojí oddávna v nadmorskej výške len 157 m n. m. druhé najväčšie mesto historického Zemplína - Humenné. Nachádza sa kdesi uprostred Európy, medzi Košicami a Prešovom, poľským Jaslom, podkarpatským Mukačevom i Užhorodom, maďarskou Nyiergyházou, a len 100 km vzdialeným Satu Mare v rumunskom Marmaroši. Rieka Laborec a karpatské vrchy určili osud mestu a jeho okoliu a staré temeno vyše 1000 m vysokého vulkánu Vihorlat je ich tichým svedkom. Pre výhodnú polohu a príjemnú, vrchmi chránenú klímu bolo okolie mesta vyhľadávané človekom už od doby kamennej, o čom svedčia stále nové archeologické nálezy. V čase veľkého sťahovania národov postupne od 5. storočia prichádzajú aj do Humenskej kotliny Slovania.

K intenzívnemu a organizovanému osídľovaniu okolia mesta dochádza až v polovici 13. storočia po tatárskych nájazdoch. Prvá písomná zmienka o Humennom je z roku 1317. Dejiny mesta sú úzko späté s významnou šľachtickou rodinou Drugethovcov z Talianska, ktorá prišla do Uhorska začiatkom 14. storočia v sprievode kráľa Karola Róberta z Anjou. Drugethovci postupne vytvorili z Humenného sídlo jedného z najrozsiahlejších feudálnych panstiev na Slovensku. Kráľ Matej Korvín v 15. stor. udeľuje mestu výsady potvrdené pečaťou s erbom. Mesto sa v tom čase nachádzalo na významnej obchodnej ceste medzi Uhorskom a Poľskom. Humenné sa uvádza medzi kráľovskými tridsiatkovými úradmi, neskôr získava právo skladu a pravdepodobne aj trhové práva. V tom čase v okrajových oblastiach humenského domínia silnel vplyv valašskej kolonizácie z Rumunska.

Okolo roku 1610 vzniká na mieste pôvodného kamenného hradu najvýznamnejšia pamiatka mesta - renesančný kaštieľ, ktorý aj dnes charakterizuje mesto a slúži muzeálnym a kultúrnym účelom.

V období rekatolizácie v roku 1613 je založené jezuitské kolégium ako prvá stredná škola v histórii mesta. V roku 1684 vymiera rod Drugethovcov a v Humennom sa objavujú noví zemepáni, grófske rody Csákyovcov a Wandernátovcov.

Uvoľnenie poddanských povinností a reformy za vlády Márie Terézie umožnili aj v Humennom prudký rozvoj remesiel. V meste pôsobil aj soľný úrad. Obyvateľstvo mesta a okolia tvorili Slováci, Rusíni, Maďari a Židia. Úradným jazykom bola latinčina, čo bolo stabilizačným prvkom v národnostne pestrej spoločnosti.

V 19. storočí sa v Humennom objavujú Andrássyovci, pochádzajúci zo Sedmohradska. Sprevádza ich hospodárske oživenie a stavebný rozvoj mesta. Obyvatelia sa naďalej venujú poľnohospodárstvu, remeslám a obchodu. V r. 1871 prichádza do Humenného po železnici prvý vlak a s ním rozvoj obchodu a ťažby dreva. V roku 1889 bola v meste otvorená obchodná akadémia ako prvá v Rakúsko-Uhorsku. Koncom storočia žije v Humennom 4000 obyvateľov.

20. storočie sa ohlasuje aj spoločenským oživením. Humenné bolo známe chýrnymi trhmi a jarmokmi. Sľubný, aj keď nesmelý rozvoj zastavila 1. svetová vojna. Krátke medzivojnové obdobie Československa bolo prínosom, no 2. svetová vojna, ktorá neušetrila mesto, spôsobila, že život po oslobodení začínal od samého začiatku.

Do roku 1956 bolo Humenné viac administratívnym ako hospodárskym strediskom. Až výstavba podniku na výrobu textilných polyamidových vlákien - dnešného CHEMLONU vyvolala v nasledujúcich rokoch skutočnú reťazovú reakciu rastu. Humenné sa postupne stáva centrom chemického priemyslu, stavebníctva, potravinárskeho a strojárskeho priemyslu. Zákonite sa rozvíja stredné odborné školstvo. Rozvoj priemyslu vyvolal hromadnú výstavbu a mesto sa za tridsať rokov niekoľkonásobne rozrástlo o nové sídliskové štvrte. Kým v roku 1948 žilo v meste necelých 7000 obyvateľov, dnes ich tu žije viac ako 35 000.

Humenné je sídlom okresu s prevažujúcim priemyselne - potravinárskym komplexom doplneným zariadeniami pre šport a kultúru.. Mesto na Laborci je turistickým východiskom do malebnej krajiny Východných Karpát aj keď rozvoj cestovného ruchu má ešte len pred sebou. K významným prírodným zaujímavostiam patria Vihorlatské vrchy s atraktívnym Morským okom a Poloninské Karpaty na trojhraničnom pomedzí s Poľskom a Ukrajinou. Aj blízke okolie mesta s romantickými ruinami stredovekých hradov a skanzenom ľudovej architektúry v mestskom parku je zdrojom poučenia a oddychu.

Mapy a nákresy

JPG
JPG
142 kB
4.12.2011

Galéria objektu