Nemšová - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Nemšová (okres Trenčín) leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 123 Trenčianska Teplá – Vlársky průsmyk. Odbočuje z nej trať ŽSR č. 124 do Lednických Rovní, na ktorej je od roku 2003 zastavená osobná doprava.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Trenčianskej Teplej

Z histórie najmladšieho mesta na Považí

Villa Neusova sa spomína už v roku 1242. Dedina vyrástla pri riekach Vlára a Váh, na križovatke ciest od Trenčína, Lednických Rovní a cez Vlársky priesmyk na Moravu. Za používanie ciest sa v minulosti vyberalo mýto. V 16. stor. bola Nemšová hospodársky najsilnejšou a najobývanejšou dedinou vtedajšieho panstva. V roku 1608 sa spomína tunajší majer. Do roku 1546 bola dedina majetkom hradu Súče a do zániku feudalizmu patrila panstvu trenčianskeho hradu, ktoré si vydržiavalo pivovar a panský hostinec. V 18. storočí tu vznikol pobočný kráľovský soľný sklad. Zamestnanie a obživu obyvateľstva zabezpečovalo poľnohospodárstvo a rozvinuté remeslá. Dominantou Nemšovej je kostol sv. Michala Archanjela, posvätený v roku 1766. Na jeho mieste, už v rokoch 1332 – 1337 stál v minulosti malý kostolík.

Súčasťou mesta Nemšová sú bývalé obce Ľuborča, Kľúčové a Trenčianska Závada. Prvá zmienka o mestskej časti Ľuborča je z roku 1242, kedy sa popisuje pod názvom Liburcha. Ľuborča bola osídlená v dobe Veľkej Moravy. V roku 1920 k nej bola pripojená osada Dvorec. Písomné pramene o časti Kľúčové sú z roku 1328 ako o dedine Villa Kluchow, v 15. storočí sa nazývalo Kluczova, v 19. storočí Kulcsos. Trenčianska Závada je známe pútnické miesto Fatimskej Panny Márie, ktoré sa nachádza v peknom horskom prostredí Bielych Karpát. Vznikla v čase valašskej kolonizácie. Prvýkrát sa spomína ako Possessio Zavad v roku 1493.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.