Revúca - Železničná stanica

Základné informácie
Dokumenty

Umiestnenie na trati

ŽSR 165: Plešivec - Muráň [Km 32,159]

Koľaje v objekte

Dopravné: 2 Manipulačné: 3

Rozchody koľají

1 435 mm

Ďalšie informácie

Železničná stanica Revúca sa nachádza v 32,159 km miestnej železnice (ŽSR-165) Plešivec - Muráň. Poloha staničnej budovy: vpravo smerom od stanice Plešivec. Dodnes sa tu nachádza pôvodná výpravná budova postavený podľa typového výkresu Helyi Érdekű Vasutak (miestne železnice v Uhorsku) ako budova II. kategórie. Na zhlaví smer Lubeník (Plešivec) sa rovnobežne s traťou prichádza nepoužívaná vlečka, ktorá v minulosti slúžila pre potreby miestnych podnikov. Pred pripojením vlečky sa nachádza opustený staničný sklad s nakladacou rampou. Na druhej strane sa nachádzajú stopy po vytrhanej vlečky, ktorá pokračovala pravotočivým oblúkom do v súčasnosti opusteného závodu. Za druhým zhlavím smer Muráň prechádza trať popod cestný most, ktorý bol navrhnutý pre dve koľaje s tým, že vľavo mala viesť nedokončená trať Revúca - Tisovec (tzv. Gemerské spojky).

Koncesia pre výstavbu trate Plešivec - Muráň bola udelená nariadením MO č. 88312/91. XII. 25 koncesionárovi Gejzovi Kubinyimu a nariaďovala zabezpečiť z uhorských zdrojov stavebný materiál, koľajnice i vozidlá. Výstavbu realizovala firma Hoffner a Quittner spolu s úradom Gemerskej župy, mestami Jelšava a Revúca a lesným hospodárstvom kniežaťa Coburga. Trať bola slávnostné otvorená dňa 22. novembra 1893. Po viedenskej arbitráži sa 10. novembra 1938 sa časť trate ocitla na území Maďarska (štátna hranica medzi Maďarskom a Slovenskom sa nachádzala medzi stanicami Jelšava a Lubeník). Preto sa začala výstavba trate Tisovec - Revúca - Slavošovce, tzv. Gemerské spojky. Po skončení druhej svetovej vojny tento projekt nebol nikdy dokončení. Prvýkrát bola osobná doprava na trati zastavená 02. februára 2003 ale už 15.júna tohoto roku bola zase obnovená. Od 01.mája 2011 je na trati zastavená osobná doprava ale dodnes premávajú po trati nákladné vlaky prevažne do stanice Lubeník pre potreby miestneho závodu - Slovenské magnezitové závody.

Stav: 06.07.2016

Zdroje: Dejiny železníc na území Slovenska, Ing. Jiří Kubáček, CSc. a kolektív, ŽSR 1999, Bratislava

Autor: Michal Čellár