Bzovík - Zastávka

Ďalšie informácie

Železničná zastávka Bzovík leží na trati ŽSR č. 153 Zvolen - Šahy -Čata, v medzistaničnom úseku Hontianske Nemce - Krupina. V úseku trate, kde leží zast. Bzovík, je osobná doprava od roku 2003 zastavená.
Poloha budovy : vpravo, v smere od Čaty

BZOVÍK - obec na Krupinskej planine, 4 km na JJV od Krupiny. Tunajšia lokalita sa uvádza v roku 1135 pod menom Bozouk v súvislosti s cistercitským opátstvom, ktorého donáciu potvrdil panovník Belo II. Obec sa vyvíjala ako zemepanské mestečko a bola trhovým a jarmočným centrom okolia. Pôsobil tu prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyses a jazykovedec Štefan Hattala.

Bzovícky kláštor s cistercitským opátstvom založil okolo roku 1130 komes Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov spolu so synom Mikulášom a manželkou Žofiou, sestrou uhorského kráľa Ladislava. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepoštstvo, ktoré sa postupne stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte. Kláštorný kostol postavili v prvej polovici 12.storočia, hoci sa prvýkrát spomína až v roku 1285. Počas bojov medzi stúpencami poľského Ladislava Jagelovského a uhorskej Alžbety, tunajšie okolie plienili Jiskrovi vojaci, ktorí sídlili v Krupine. Z tohto obdobia, z rokov 1444 -1446, pochádza gotická prestavba areálu. K staršej románskej lodi s dvojvežovým priečelím pristavili novú svätyňu, postavili nové kláštorné krídlo a rajský dvor. Gotickou úpravou sa iba čiastočne porušila pôvodná románska stavba kostola a kláštora. Opravený kláštorný areál podpálili v roku 1471 Krupinčania. V roku 1530 napadol kláštor Žigmund Balassa, oligarcha stredného Slovenska, známy svojím bezohľadným postojom k poddaným. Tunajších rehoľníkov vyhnal a začal s veľkolepou prestavbou bývalého kláštora na protitureckú pevnosť. V priebehu rokov 1530-1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a s južným kláštorným krídlom. Vytvoril veľké nádvorie, nadstaval starú románsku južnú vežu, z ktorej vznikla pozorovateľňa. Ostatné časti kláštora adaptoval na bývanie. Stará sakristia slúžila ako kaplnka. Celý bývalý kláštor opevnil vysokým plným múrom so štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa. Nový vstup do areálu umiestnil na severozápadnej strane, pri nárožnej bašte. Renesančný vstupný portál mal padací most. Po Balassovej smrti v roku 1559 kláštor spolu s majetkami získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia. V roku 1678 Bzovík obsadili povstalecké vojská Imricha Thökölyho. Po ich odchode sa areál stal majetkom jezuitov a po ich zrušení majetkom ostrihomského seminára. Po roku 1678 pevnosť opravil a barokovo prestaval ostrihomský biskup Juraj Szelepcsényi, o čom informuje aj pamätná tabuľa nad vstupom do areálu. Ostrihomská kapitula spravovala tunajšie majetky do roku 1908, keď ich predala. V roku 1925 Bzovícke panstvo zaniklo. Za druhej svetovej vojny a po nej kláštorné budovy značne poškodili. Románsku vežu, ktorá dovtedy stála, zbúrali a časti vnútorných múrov rozobrali. V roku 1969 sa postupne začalo s výskumami, projektovou dokumentáciou a zabezpečovacími prácami. Dnes je pevnosť v zvláštnom stave - sčasti zrekonštrovaná láka a sčasti (betónovými interiérmi) odpudzuje návštevníkov.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.