Dedinky - Zastávka

Ďalšie informácie

Zast. Dedinky leží na neelektrifikovanej trati č. 173 (Červená Skala - Margecany).

 leží v km 65.561 medzi stanicami Mlynky – Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Pridelená je k železničnej stanici Dobšinská Ľadová Jaskyňa. Zastávka je neobsadená, čakáreň je uzamknutá neprístupná verejnosti. Elektricky osvetlená. Má vyvýšené nástupište typu „SUDOP“. Dĺžka nástupišťa je 165 metrov.

Už pri prvom pohľade na staničnú budovu stanice Dedinky je jasné, že sa nejedná o pôvodnú budovu. Tento úsek trate bol v päťdesiatych rokoch preložený z dôvodu výstavby vodného diela Palcmanská Maša (vidno ho za stanicou). Preložka trate sa týkala úseku trate od stanice Mlynky až po Hamrický tunel, ktorý ostal na pôvodnom mieste a okrem iného bola podľa neho určená výška hladiny vodného diela.

Dedinkami železničná tať vchádza do takzvaného Stratenského kaňonu. Dovolím si tvrdiť, že Stratenský kaňon je najmalebnejšiou časťou železníc na Slovensku. Trať medzi Dedinkami a sedlom Besník sa vinie v prielome rieky Hnilec. Prechádza na úzkom násype cez priehradu Palcmanská Maša dvoma mostami a vchádza do tunelov. Počas neustáleho stúpania dôjde až do najvyššie položeného miesta na sieti ŽSR. Lomu nivelety v besníckom tunele. odtiaľ pokračuje cez daľší tunel, prekrásny Chramošský viadukt do známej Telgártskej slučky, ktorá sa skladá z Telgártskeho viaduktu, tunela, mosta a zastávky Telgárt penzión.

Samotná obec Dedinky sa nachádza na južnom okraji národného parku Slovenský raj. Je východiskom turistických chodníkov. nachádza sa tu lanovka na Geravy a v zime sa tu dá lyžovať.

História obce siaha až do 14. storočia. Obec Dedinky ale vznikla až v roku 1933 a to zlúčením obcí Imrichovce a Štefanovce.

Štefanovce

Prva písomná zmienka o obci pochádza z roku 1380. Thurzovci, šľachtický rod z Betlanoviec, tu usídlili baníkov. Tí v okolitých horách vyhľadávali, tažili a spracovávali najmä medené a železné rudy. K baníkom sa prisťahovali drevorubači a uhliari. Roku 1638 získal po vymretých Thurzovcov Spišský hrad s rozsiahlými majetkami rod Čákyovcov zo Sedmohradska. Tak sa Čákyovci stali vlastníkmi Štefanoviec aj Imrichoviec.

Približne v polovici 18. storočia došlo k rozdeleniu majetkov spišských Čákyovcov v hornom údolí Hnilca medzi bratov Štefana a Imricha. Obec bola rozdelená na dve samostatné časti, na Štefanovce a Imrichovce. Časti, ktorá pripadla Štefanovi, zostalo dovtedajšie meno Štefanovce. Čast ktorú dostal Imrich sa volala Imrichovce.

Imrichovce

Ako už bolo spomínané, Imrichovce vznikli v polovici 18. storočia, rozdelením dovtedajších Štefanoviec na dve časti. Hranicu medzi obcami tvorila cesta vedúca od Dobšinskej Maše cez obec na Geravy. Prvá písomná zmienka o Imrichovciach je z roku 1787. Imrichovce mali od roku 1837 svoj vlastný erb - na pažiti svätý Imrich so šabľou v pravej ruke a v ľavej s dvojramenným krížom. Odtlačok sa našiel v Štátnom archíve v Levoči na písomnosti z 9. augusta 1868. Tažke sociálne a hospodárske položenie obyvateľov sa ani v druhej polovici 19. storočia nevylepšovalo. V roku 1872 bol v dedine veľký požiar, ktorý zničil 9 domov a veľa bolo poškodených. Sociálne postavenie obyvateľov sprevádzal národný útlak. Maďarizácia, čoraz dotieravejšia, mala v programe aj pod Geravami zmeniť Slovákov na Maďarov. Vnucovala sa do obecného, cirkevného a školského života. Obyvatelia v zápase s ňou vydržali až do vzniku Československej republiky.

Prvá svetová vojna v rokoch 1914 - 1918 priniesla obyvateľom ďalsie útrapy. Muži narukovali do vojny. Doma ostali len ženy, starci a deti. Na nich ležala všetka práca doma i na poli. Čo dopestovali, to im štát zobral na vojnové účely. Po roku 1916 sa situácia zhoršila a v ostatných rokoch vojny dosiahla neznesiteľnú mieru. Prevládal hlad, ženy sa búrili, no všetko bolo nadarmo. Všetci túžobne očakávali koniec vojny. Dočkali sa a s ním i rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky. Obyvatelia prijali vznik Československej republiky s nadšením a v pokoji. Pochopili význam národnej samostatnosti. V škole sa začalo vyučovat po slovensky, vo verejnom a spoločenskom živote sa hovorilo len po slovensky. Nezlepšilo sa však sociálne a hospodárske postavenie obyvateľov. Po roku 1926, keď v Stratenej zanikli vysoké pece, stratili prácu nielen tí, ktorí pracovali pri peciach, ale aj drevorubači, uhliari a povozníci. Viacerí sa z obce vysťahovali. Imrichovce sa roku 1933 zlúčili a vytvorili novú obec - Dedinky.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.