Exkurzia vo Výhrevni Vrútky

Cestou do výhrevne sme sa v skratke dozvedeli niečo o stanici Vrútky a výhrevni vo Vrútkach, kde je deponovaná väčšina historických koľajových vozidiel.

Po príchode do depa sme sa popozerali a vyfotili rušne, ktoré v depe čakali na opravu. Bola medzi nimi aj 350.012, ktorá sa do opravovní dostala po požiari. Potom sme pokračovali do haly, kde „odpočíval“ rušeň 751.131 spolu s historickým motorovým vozňom M274.004. Ďalej sme pokračovali k točni, neďaleko ktorej bola odstavená aj stará snežná fréza, dnes už kopy šrotu, motorové vozne M131.1100 a M274.005, možno sa aj na ne niekedy dostane a budú sprevádzkované. Z druhej strany sa do výšky týčila vodná veža. Onedlho prešla cez točňu 721.012. Tá zamierila k ďalšej hale. V závese z haly na točňu vytiahla pár historických vozňov, rušeň radu 735, ktorý čakal na rekonštrukciu, a nakoniec aj „Tatranského orla“ 755.001. Tento prototyp bol jedným z hlavných dôvodov našej návštevy depa a určite aj najfotografovanejším objektom. Záujemcovia si mali možnosť vyfotiť aj strojovňu a stanovištia rušnovodiča. Popri nadšeniu z možnosti vidieť Tatranského orla na vlastné oči sa pri pohľade na zaprášenú skriňu, takmer nepriehľadné okná a hrobové ticho dostavil aj smútok z pomyslenia na to aký osud mal tento rušeň.

V tej istej hale, v ktorej „odpočíva“ Tatranský orol, sú ďalšie historické vozne a rušne. Okrem iných tam odpočíva aj nablískaná E499.047, či Varšava. Potom sme sa pobrali opačným smerom, do depa kde nás už čakala „Šlachtičná“ 475.196 v plnej kráse a plnej pare. Bola zakúrená po prvý krát od rekonštrukcie kotla.

Za ohradou sme si mohli prezrieť Sergeja T679.1168, ktorý je tiež po rekonštrukcii. Záujemcovia si taktiež mohli vyfotiť jeho strojovňu aj stanovištia. Za ohradou bola ďalej odstavená aj staručká 556.036 a v hale 486.007.

Okrem iného sme mali možnosť zistiť ako funguje ústredné stavadlo a samotná komunikácia medzi výpravcom a výhybkárom. Funkčnosť jednotlivých zariadení nám zaujímavo vysvetlil a predviedol prednášajci zo Žilinskej Technickej univerzity. V roku 1895 keď zariadenie bolo patentované jeho konštruktérom bolo po stránke bezpečnosti a mechaniky na takej vysokej a dôkladne premyslenej úrovni.

Poďakovanie za exkurziu a zážitky patrí jej hlavným organizátorom – Pio a DIS.