Čo sa deje na východ od nás? 1.časť

Akciová spoločnosť Luganskteplovoz je najväčším ukrajinským výrobcom traťových lokomotív, motorových a elektrických jednotiek a električiek. Vo výrobnom programe nechýbajú stroje a zariadenia pre depá (napr. točne), banské vláčiky a dopravníky , ako je dobrým zvykom v každej „sovietskej“ strojárskej fabrike, vojenská výroba (pásové obojživelníky, ženijné tanky).

Fabrika bola založená už v roku 1896 nemeckým priemyselníkom Gustavom Gartmannom. Prvú parnú lokomotívu vyrobila v roku 1900 a už o 6 rokov neskôr počtom vyrobených mašín dobehla najväčšiu ruskú lokomotívku Brjansk. Vyrábala nákladné lokomotívy OD, OV a E a osobné B a C. Už v tom čase dbala na reklamu - pravidelne sa zúčastňovala všetkých strojárskych výstav a veľtrhov vo východnej Európe a vybraných na západe; v roku 1933 získali jej lokomotívy IS a FD na výstave v Paríži Zlatú medailu. Počas vojny bola továreň zničená, ale podarilo sa ju rýchlo obnoviť a už v októbri 1945 z jej brán vyšla prvá povojnová lokomotíva -typ SO. Parné lokomotívy sa stali hlavným artiklom, do roku 1956 ich vyrobila viac ako 12000, rôznych typov a výkonov od 600 do 1800k.

V roku 1953 vyrobila prvú motorovú lokomotívu, TE3, podľa projektu Charkovského závodu dopravnej techniky. Uznesením príslušného výboru sa továreň preorientovala na výrobu motorových lokomotív, v krátkom čase bola zmodernizovaná a prestavaná a vybavená potrebnými modernými technológiami. Začala s výrobou posunovacích lokomotív s hydraulickým prenosom výkonu série TG101 až TG106 s výkonom 1500 až 4000k. Začiatkom 60. rokov prešla na výrobu traťových lokomotív s elektrickým (jednosmerným) prenosom výkonu (dvojdielny stroj 2TE10L s výkonom 2x3000k sa stal nosným typom na SŽD, celkom sa ich vyrobilo viac ako 10000). V roku 1965 prišla lokomotíva M62 pre maďarské železnice, z ktorej neskôr vniklo 15 verzií pre rôzne železnice sveta. Koncom 60. rokov sa rozbehla výroba lokomotív so striedavým prenosom výkonu. V roku 1977 prišla loko 2TE121 s výkonom 2x4000k, ktorá zakrátko dorástla na 2TE136 s výkonom 2x6000k (!). V tom istom roku boli v rámci výskumných prác na „lokomotíve s veľkým jazdným dosahom“ vyrobené dva stroje, typov 2TE10G a 2TE116G, s pohonom na LNG. Začiatkom 80. rokov bola továreň znova zmodernizovaná; v polovici 80. rokov vyrábala mesačne 115-200 lokomotív (!), čo je absolútny svetový rekord.

Začiatkom 90. rokov spoločnosť prešla transformáciou a reštrukturalizáciou a pokračuje vo výrobe posunovacích a traťových lokomotív a motorových jednotiek. Môže sa pochváliť číslom 44000 – toľko lokomotív vyrobila vo viac ako 40 verziách a typoch, ktoré slúžia v 11 krajinách Európy, Ázie, Afriky a Južnej Ameriky. Prakticky všetky traťové lokomotívy na neelektrifikovaných tratiach v bývalom Sovietskom zväze pochádzajú z Luganska.

V súčasnosti sú v ponuke lokomotívy:

• staručká M62U a jej dvojitá verzia 2M62U (V12 motor, 1471kW, elektrický jednosmerný prenos výkonu, Co´Co´, široký/normálny rozchod, 126t, 196kN, 100km/h), ktorá sa už vlastne nevyrába, len náhradné diely, ponúka sa však jej modernizácia (výmena 2-taktného motora za moderný 4-takt Kolomna D49 alebo D80 alebo Caterpillar, nové elektromotory atď.), tieto lokomotívy premávali (premávajú) na tratiach v Maďarsku, NDR, Poľsko, Mongolsku a KĽDR;
• o niečo novšie 2TE10U (2x2206kW, Co´Co´+Co´Co´, DC prenos výkonu, možná tiež modernizácia), 2TE116 (V16 motor 2x2250kW, Co´Co´+Co´Co´, AC/DC prenos, 120km/h), 2TE116UP (V16 motor 2x2650kW, Co´Co´+Co´Co´, AC/DC prenos, 100-120km/h), TE129 (turbo V16, 4000k, AC/DC prenos, Co´Co´, široký/normálny rozchod , 120-140km/h);
• relatívne nové TE114 (2600-2800k, AC/DC prenos, Co´Co´, široký/normálny rozchod, 100-120km/h), 2TE121 (2x3000-6000k, Co´Co´+Co´Co´, AC/DC prenos, 100km/h), TE132 (modernejšia verzia TE129, 3035k, AC/DC prenos, široký/normálny rozchod, 120km/h) a TE136 (V20 motor s 2-stupňovým preplňovaním, 2x3000k, Bo´Bo´+Bo´Bo´, 100km/h, pre nákladné až 9000t vlaky);
• a moderné TE114i (univerzálna lokomotíva pre normálny rozchod v tropických podmienkach, turbo V12 motor, 2630k, Co´Co´, AC/DC prenos, 140km/h) a TE127 (univerzálna loko pre široký rozchod, turbo V12 motor, 2400k, AC/DC prenos, Co´Co´, 120km/h).

Najzaujímavejším kúskom je však TEP150, projekt úplne novej rýchlikovej lokomotívy s elektrickým prenosom výkonu a aerodynamickou karosériou. Na pohon slúži preplňovaný V12 motor s chladením plniaceho vzduchu výkonu 3100kW poháňajúci alternátor, el. prúd sa z neho po usmernení (3kV=) sa vedie do 600kW trakčných motorov (Co´Co´), ktoré vlak rozhýbu na 160km/h. Lokomotíva váži 135t, na háku vyvinie ťažnú silu 167kN; je vybavená elektronickým diagnostickým systémom monitorujúcim všetky technicko-prevádzkové parametre, rekuperačným brzdením a elektronickou kontrolou trakčnej sily. V súčasnosti sa testujú jednotlivé súčasti.

V ponuke nájdeme aj jednotky:

• DEL-01: 4-vozňová jednotka (dva motorové a dva vložené vozne), 416 miest na sedenie, výkon 2x588kW, max. rýchlosť 130km/h, prototyp v r. 1998, momentálne v skúškach;
• DPL-1: jednotka, ktorú tvorí modernizovaná lokomotíva M62 + tri vložené vozne + riadiaci vozeň, výkon motora 2000k, max. rýchlosť 100km/h, 508 miest na sedenie, prototyp vyrobený v r. 2001, po skúškach zavedený do sériovej výroby (20ks dodaných UŽ);
• DPL-2: jednotka, ktorú tvorí modernizovaná lokomotíva TE116 + tri vložené vozne + riadiaci vozeň, výkon 2250kW, max. rýchlosť 100km/h, 508 miest na sedenie;
• EPL-2T: elektrická jednosystémová (3kV=) 8-vozňová jednotka so 4 motorovými, 2 vloženými a 2 riadiacimi vozňami (schéma R+M+P+M+M+P+M+R), výkon 4x240kW, max. rýchlosť 120km/h, 1040 miest na sedenie, prototyp v r. 2001, v rokoch 2001 a 2002 UŽ prevzali 15ks;
• EPL-9T, elektrická jednosystémová (25kV 50Hz) 8-vozňová jednotka rovnakého zloženia ako EPL-2 (R+M+P+M+M+P+M+R), výkon 4x220kW (trakčné motory sú jednosmerné), max. rýchlosť 120km/h, 968 miest na sedenie, prototyp v r. 2001, po skúškach zavedený do sériovej výroby, 15ks dodaných UŽ.

Skutočnou lahôdkou je však DEL-02, motorová jednotka moderného elegantného vzhľadu. Pozostáva z dvoch motorových vozňov, medzi ktorými je jeden vložený vozeň. Riadiaci systém umožňuje prevádzku dvoch spojených jednotiek. Hnaciu silu zabezpečuje powerpack pod podlahou motorového vozňa: 505kW motor MTU poháňajúci alternátor Siemens zásobujúci prúdom asynchrónne motory (dva v prvom podvozku motorového vozňa, schéma pohonu jednotky Bo´2´+2´2´+2´Bo´) s elektronickou kontrolou trakčnej sily. Jednotka je vybavená elektronickým riadiacim a diagnostickým systémom; v celooceľovej (nosné časti sú z konštrukčnej ocele kým podlaha a steny z nehrdzavejúcej ocele) odvezie 340 sediacich cestujúcich (2x102 v motorových a 136 vo vloženom vozni) rýchlosťou 130km/h v pohodlí príznačnom dnešnej dobe: textilom čalúnené sedadlá s opierkami rúk, elektrické kúrenie (600V), klimatizácia, zásuvky 220V 50Hz, informačné panely, vlakový rozhlas, požiarny alarm, uzavreté WC, tepelne a hlukovo izolované prechody medzi vozňami, strojvodcom ovládané dvere so zakrytými schodíkmi... Mimochodom, rušňovodič má k dispozícii aj chladničku. Prototyp vyšiel z haly v r. 2003 a v súčasnosti sa podrobuje testom.

Marek Gono