Čo sa deje na východ od nás? II. časť

O dva roky neskôr začala s výrobou nákladných vagónov a železničných podvozkov a v r. 1869 vyrobila prvú ruskú parnú nákladnú lokomotívu. Do VOSR skonštruovali a vyrobili asi 150 typov nákladných parných rušňov. V r. 1903 do výrobného programu pribudli vznetové motory, najmä pre pohon lodí; v 1924 firma kúpila licenciu na nepreplňované motory od nemeckého MAN-u a v 1931 vyrobila prvý ruský motorový rušeň. V medzivojnovom období, počas vojny a krátko po nej vyrábala „všetko možné“: vznetové motory pre lode a elektrárne, parné a motorové lokomotívy, nákladné vagóny, železničné podvozky, električky, vozy pre metro, pancierové vlaky, tanky, raketomety, kanóny a delá, oceľové konštrukcie, poľnohospodárske a stavebné stroje... Výroba parných lokomotív skončila v roku 1956, závod sa preorientoval na stacionárne, lodné a lokomotívne motory a motorové rušne. V r. 1959 jeho výrobok TEP60 ustanovil železničný rýchlostný rekord – 193km/h a v r. 1989 lokomotíva TEP80-0003 (V20 motor s výkonom 6000k, pohon Do´Do´) stanovila svetový rýchlostný rekord motorových rušňov platný dodnes – 271km/h. KMZ vo svojich najplodnejších rokoch 1960 až 1980 vyviezla takmer 4000 rušňov do celého sveta: okrem spriatelených krajín (vých. Európa, KĽDR, Mongolsko, Sýria, Kuba) napr. aj do Francúzska. Dnes sú nosným výrobným programom lodné a stacionárne vznetové motory výkonov 350 až 4500kW, dieselgenerátory, elektrocentrály a motorové a elektrické rušne.

TEP70 je traťová lokomotíva pre osobné vlaky a rýchliky, vyrába sa od r. 1987 v niekoľkých verziách a úpravách. Je prinajmenšom zaujímavé, že jej posledné vyhotovenie v niektorých parametroch prekonáva aj najmodernejšie „západné“ stroje: napr. servisné intervaly sú o polovicu dlhšie (motor má plánovanú GO po odpracovaní 60tis hod (podobne výkonný CAT iba 40tis)), spotreba dosahuje výborných 190g/kWh (pre porovnanie, podobne výkonné GE alebo CAT spotrebujú 195-200g/kWh). Týmto zaujímavým srdcom mašinky je turbodúchadlom preplňovaný V16 Kolomna D-49 s výkonom 2942kW, ktorý sa z neho na kolesá (Co´Co´) prenáša elektricky. Na háku je k dispozícii max. trvalá ťažná sila 167kN, rušeň (aj s vlakom) dosiahne rýchlosť 160km/h a je mu pritom jedno či je –40°C alebo +50°C. Na jeho základe sa vyvíja „nová“, modernejšia lokomotíva TEP70A, s elektronickým riadiacim a diagnostickým systémom, pohodlnejším, krajším, jednoduchším a modernejším stanovišťom a karosériou. V roku 2001 vyšiel z brán fabriky prototyp rýchlikového rušňa TEP200 s 3380kW motorom, AC/DC prenosom výkonu a max. rýchlosťou 140-160km/h.

Na základe dobrých výsledkov skúšok s TEP80 pri vysokých rýchlostiach, zdedili elektrické lokomotívy EP200 a EP201 jej podvozok usporiadania Do´Do´ (niektorí západní fandovia uvádzajú Bo´Bo´Bo´Bo´, ale to zjavný nezmysel, rušne majú dva štvornápravové podvozky). Obe sú jednosystémové (25kV 50Hz) s výkonom 8000kW, EP200 je rýchlejšia (200km/h), ale má menšiu trakčnú silu (235kN), dva kusy sú v skúšobnej prevádzke na RŽD od r. 2001. EP201 je trošku pomalšia, 160km/h, ale má väčšiu trakčnú silu, 284kN; z tohto typu je v prevádzke na RŽD osem kusov. Motory a prevodovky sú v podvozkoch uložené pomocou hydraulických tlmičov vibrácii. Podľa niektorých západných zdrojov bola EP200-0001 vyrobená v r. 1997 v Novočerkassku, na oficiálnych stránkach firiem ani na žiadnej inej ruskej železničnej o tom nie je ani zmienka; asi je problém len v tom, že na západe majú stále zafixované delenie výroby medzi určité spoločnosti a nevšimli si, že časy sa menia.

Od r. 2004 sú v skúškach aj jednosystémové jednosmerné (3kV=) rýchlikové rušne EP100 a EP101 s výkonom asynchrónnych motorov v podvozkoch Do´Do´ 9600kW, vďaka ktorému dosahujú rýchlosť 200km/h (v príp. EP101 160). „Železo“ (samotná konštrukcia lokomotívy) pochádza z domácich zdrojov, kým elektrické vybavenie z plzenskej škodovky.

V štádiu vývoja je aj dvojsystémová (25kV 50Hz / 3kV=) Do´Do´ lokomotíva EP300 s výkonom 8MW a max. rýchlosťou 200km/h. Okrem neustáleho vývoja osemnápravových strojov sa spoločnosť snaží rozšíriť svoj výrobný rad aj o „štandardný“ štvornápravový Bo´Bo´ rušeň, označený EP310, čo je de facto zmenšenina EP300 s výkonom trakčných motorov 4800kW a max. rýchlosťou 160km/h.

Marek Gono