Dva dni na plošiňáku v Kambodži 2004

Asi po 10 km prichádzame na odbočku, kde sa trate rozídu na juh a na západ. My máme teraz namierené na juh. Trať je vo veľmi zlom stave, takže 40km/h rýchlosť je takmer kozmická. Neraz chýbajú menšie kusy koľají, ktoré naše vozidlá museli preskákať. Len tú najhrubšiu vadu, kvôli ktorej sme sa aj zastavili museli po nás opravovať. Tu chýbala viac než 25 cm dlhá koľajnica.

Na trati všade vidieť stopy dlhej občianskej vojny a neraz sme mali zákaz opustiť vozne kvôli mínovým poliam.

Do Takea sme dorazili skoro popoludní. Stanica je veľmi malá s dvomi koľajami, a tá druhá bola už obsadená nákladnými vozňami. Naša lokomotíva musela predviesť pomerne rozsiahly posun, aby sa dostala na druhý koniec nášho vlaku. O otáčaní nemohla byť ani reč, veď v celej krajine neostala ani jedna funkčná točňa. Takto sme sa vydali na cestu späť.

V subtropickom pásme po rýchlom západe slnka nastane solídna tma a náš vlak zrejme vynikol z predstavivosti domorodcov, zvyknutých na 3-4 vlaky týždenne. A aj parná píšťaľa rušňa už neznie v ušiach dostatočne alarmujúco, preto po jednom zvukovom koncerte, ktorý bol doprevádzaný koncertom klaksónu, prišla veľká rana a náš vlak musel silou vymôcť prednosť na úkor veľkého nákladiaka, ktorý skončil v priekope. Našťastie nikomu sa nič nestalo, a preto po krátkom zaprotokolovaní sme pokračovali v ceste do hlavného mesta.

Druhý deň nás čakal rovnaký obraz na stanici v Phnom Penh. Tento raz však akosi bolo viac lokomotív v rušňovom depe, vedľa už známej posunovacej lokomotívy Bde z ČKD tam stáli aj veľké modré dieselové stroje pôvodu ČKD a aj zelené francúzske.

Na odbočke čakal na nás cisternový protivlak s francúzskym dieslom na čele.

Západná trať vedie tiež rovinou, avšak akosi obyvateľstvo je tu živšie a podnikavejšie. Všade je nesmierny ruch a rôzne remeslá popri trati. Dokonca aj málo využité železnice našli využitie vo forme primitívnych vozidiel postavených podomácky. Celé vozidlo sa skladá s dvoch náprav s kolesami o priemere od 100 mm po asi 400 mm a drevenej nástavby, ktorá je jednoducho len položená na uvedené nápravy. Väčšina vozidiel má aj pohon vo forme malého motoru, ktorý pomocou klinového remeňa poháňa jednu z náprav. Vozidlá veľmi ľahko a rýchlo môžu byť v prípade potreby odstránené z koľají.

Okolo 15:00 sme dorazili do stanice Romeas, kde sme museli čakať na križovanie. V dobe nášho príchodu sa hrali len deti na území stanice. Neskôr však nastal čulý ruch. V diaľke sme zbadali prichádzajúci vlak, ktorý domorodci ešte pred vchodom do stanice začali obsadzovať a druhí popri vlaku podávali náklad, ktorý ukladali na každú voľnú plochu a vedľa vagónov. Kým vlak dorazil do stanice, bol už ako mravčie hniezdo, stovky ľudí na vlaku a vedľa nesmiernou rýchlosťou nakladali väčšinou drevo. Vlak po 5 minutách úplne naložený pokračoval v jazde, keď ešte niektorí jazdiac svojimi vozidlami za vlakom donakladávali čo ešte videli. Aj my sme pokračovali v ceste, žiaľ, zase veľmi skoro nastala úplna tma, takže podobne ako predtým sme nič nevideli. Našťastie teraz bez nehody sme absolvovali ostatok cesty a asi o 22:00 sme dorazili do stanice Pursat.