Vlakotvorba a vlakotvorné stanice na Slovensku - súčasnosť

Aj keď niektoré železničné podniky menia svoju stratégiu a čoraz viac sa zameriavajú iba na zákazníkov, z ktorých zásielok je možné vytvoriť ucelené vlaky (Railion, SNCF Fret, EWS) [3], stále sa v Európe nájdu i železničné podniky, ktoré prepravu vozňových zásielok v jednotlivých vozňoch, resp. skupinách vozňov, naďalej rozvíjajú (SBB Cargo, RCA) [1], [2].

1.1 Cesta vozňa od odosielateľa k príjemcovi

Z hľadiska jazdy vozňa od odosielateľa k príjemcovi sa rozlišujú štyri druhy staníc. Stanice nakládky a vykládky, smerovacie stanice, vlakotvorné stanice a rozhodujúce vlakotvorné stanice.

Vozeň, ktorý odosielateľ naloží v stanici nakládky (stanici odosielacej) je zaradený do vlaku miestnej obsluhy (Mn)¹. Vlak miestnej obsluhy dovezie vozeň do vlakotvornej stanice, v ktorej je vozeň preradený do priebežného vlaku (Pn). Priebežným vlakom sa prepraví do rozhodujúcej vlakotvornej stanice. V rozhodujúcej vlakotvornej stanici je vozeň zaradený do iného priebežného vlaku, ktorým sa vozeň odvezie buď do ďalšej rozhodujúcej vlakotvornej stanice alebo do vlakotvornej stanice, z ktorej sa vozeň vlakom miestnej obsluhy dostane k príjemcovi.

Cestovné poriadky sú dodržiavané zvyčajne u priebežných vlakov spájajúcich rozhodujúce vlakotvorné stanice. Tieto vlaky sú totiž zaradené do LIM². Cestovné poriadky sú tiež dodržiavané u vlakov miestnej obsluhy, pretože ich cestovné poriadky sú previazané s obsluhou vlečiek v staniciach na obsluhovanej trati.

Odchody ostatných druhov vlakov z vlakotvorných staníc teda viac závisia od miestnych prevádzkových podmienok, ktorými sú predovšetkým normatív hmotnosti a dĺžky.

1.2 Pojmy vlakotvorná stanica a smerovacia stanica

Pojem vlakotvorná stanica je definovaný v služobnej pomôcke ŽSR „Plán vlakotvorby ND“. Podľa tejto služobnej pomôcky: „Vlakotvorná stanica je stanica, ktorá má potrebné náležitosti pre spracovanie končiacich a zostavovanie východzích relačných vlakov“.

Od začiatku platnosti GVD 2004/05 sa v sieti ŽSR rozlišujú z hľadiska vlakotvorných prác dva základné typy staníc. Sú to stanice vlakotvorné a stanice smerovacie. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami platnosti GVD týmto došlo k zmene, keď doteraz sa v uvedenej služobnej pomôcke používal iba pojem vlakotvorná stanica a to aj pre tie stanice, ktoré sú pre platnosť GVD 2004/05 uvádzané ako smerovacie.

Ako vlakotvorné stanice sú v menovanej služobnej pomôcke uvedené tieto stanice: Banská Bystrica, Bratislava-Pálenisko, Bratislava ÚNS, Bratislava východ, Brezno, Čadca, Čierna nad Tisou, Devínska Nová Ves, Fiľakovo, Galanta, Haniska pri Košiciach, Humenné, Komárno, Komárno zr.st., Košice, Kraľovany, Kúty, Leopoldov, Levice, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Margecany, Martin, Michaľany, Michalovce, Nitra, Nováky, Nové Mesto nad Váhom, Nové Zámky, Plaveč, Plešivec, Podbrezová, Poprad-Tatry, Prešov, Prievidza n.st., Púchov, Ružomberok (vrátane Liskovej), Spišská Nová Ves, Strážske, Štúrovo, Topoľčany, Trebišov, Trenčianska Teplá, Trnava, Trnovec nad Váhom, Vrútky, Zemianske Kostoľany, Zlaté Moravce, Zvolen n.st., Zvolen východ, Žiar nad Hronom, Žilina, Žilina zr.st. Pre obdobie platnosti GVD 2004/05 sa v sieti ŽSR teda nachádza spolu 53 vlakotvorných staníc.

Podľa spomínanej služobnej pomôcky: „Smerovacie stanice sú stanice, ktoré spolu s pohraničnými bodmi vytvárajú systém smerovania vozňových zásielok.“ Z hľadiska technicko-technologického neplnili smerovacie stanice vlakotvornú úlohu ani predtým. So začiatkom platnosti GVD 2004/05 sa teda správne terminologicky označila ich funkcia. Každá vlakotvorná stanica je zároveň smerovacou stanicou.

V koncepcii rozvoja ŽSR v roku 1995 bol určený cieľ, koncentrovať diaľkovú vlakotvorbu do rozhodujúcich vlakotvorných staníc. Sieť vlakov medzi týmito stanicami tvorí kostru vlakotvorby ŽSR. Podľa služobnej pomôcky Plán vlakotvorby ND, platnej pre GVD 2004/05, sú rozhodujúcimi vlakotvornými stanicami:

• Bratislava východ,
• Košice,
• Zvolen n.st.,
• Zvolen východ,
• Žilina,
• Žilina zr.st.

Vlakotvorná práca v týchto staniciach je podporovaná podľa potreby vlakotvornou prácou vo vlakotvorných staniciach Devínska Nová Ves (pre stanicu Bratislava východ) a Čierna nad Tisou (pre stanicu Košice).

1.3 Rozhodujúce vlakotvorné stanice

Na ŽSR je iba jedna rozhodujúca vlakotvorná stanica, ktorej koľajisko je využívané výlučne na vlakotvorbu³. Je to stanica Bratislava východ. Táto stanica ako jediná na Slovensku má samostatnú vchodovú, smerovú a odchodovú skupinu.

Samostatné koľajisko určené výlučne pre nákladnú dopravu a prepravu má ešte stanica Žilina – zriaďovacia stanica. Táto stanica však spolu so stanicou Žilina tvorí jeden administratívny celok – uzol Žilina. Samotná stanica Žilina – zriaďovacia stanica sa v zmysle [4] delí na dve samostatné vlakotvorné stanice – Stará harfa a Nová harfa. Zriaďovací obvod je však aj v samotnej stanici Žilina (vlakotvorná stanica Žilina, tzv. osobná stanica). V zriaďovacích obvodoch uzla Žilina (osobná stanica, Stará harfa, Nová harfa) sú zmiešané smerovo-odchodové koľaje. Samostatná vchodová skupina nie je k dispozícii.

Podobne je to u staníc Zvolen – východ a Zvolen – nákladná stanica, ktoré tvoria spolu so stanicou Zvolen administratívny celok - uzol Zvolen. Ich koľajiská sú však samostatné a nie sú súčasťou stanice Zvolen (tzv. Zvolen osobná stanica). Aj v zriaďovacích obvodoch uzla Zvolen sú zmiešané smerovo-odchodové skupiny.

V prípade stanice Košice je vlakotvorba vykonávaná v samostatnom zriaďovacom obvode.Prehľadný zoznam relácií tvorených v rozhodujúcich vlakotvorných staniciach sa nachádza v tabuľke 1.

1.4. Technické vybavenie rozhodujúcich vlakotvorných staníc ŽSR

Súčasnú podobu získali rozhodujúce vlakotvorné stanice ŽSR pri ich prestavbe a rozširovaní v 60. – 70. rokoch.

V staniciach Bratislava východ, Žilina zriaďovacia stanica, Zvolen nákladná stanica a Zvolen východ sa používa pri rozraďovaní súprav jeden zvážny pahorok. V stanici Košice sa pracuje na dvoch zvážnych pahorkoch (hlavnom a pomocnom).

Iba stanica Bratislava východ má zariadenie na cieľové brzdenie rozraďovaných vozňov. V ostatných staniciach sa pri brzdení vozňov na smerových koľajach používajú zarážky. V stanici Košice sú na hlavnom spádovisku vybudované dva sledy bŕzd (zrázová a údolné). V staniciach Žilina zriaďovacia stanica (obvod Stará Harfa) a Zvolen východ je k dispozícii jedna koľajová brzda s funkciou zrázovej brzdy (umiestnená pred prvou rozdeľovacou výhybkou).

Zamestnanci vlakotvorných staníc majú k dispozícii celosieťové informačné systémy IRIS-N a PIS. Pomocou týchto informačných systémov majú staniční dispečeri a výpravcovia vlakotvorných staníc prehľad o vlakoch, ktoré sa blížia do ich vlakotvornej stanice. Informačné systémy ponúkajú prehľad o tom, aké vozne sa vo vlakoch nachádzajú a preto môžu vopred plánovať pre končiace vlaky vchodové koľaje a poradie rozraďovania. Informačné systémy majú i aplikáciu pre miestnu prácu s vozňami v stanici, t.j. umožňujú pripraviť triedenku, poskytujú prehľad o vozňoch zhromaždených na jednotlivých smerových koľajach, umožňuje rýchlo vyhotoviť vlakovú dokumentáciu. Informačné systémy okrem iného umožňujú sledovať pohyb vozňa a pohyb vlaku po sieti a umožňujú rýchle hľadanie vozňa a vlaku.

1.4 Perspektívy vlakotvorných staníc na Slovensku

Koncepciou rozvoja ŽSR je určená koncentrácia vlakotvorby do železničných uzlov Bratislava, Žilina, Zvolen a Košice. Ako už bolo spomínané, tieto železničné uzly majú k dispozícii, na Slovenské pomery, najlepšie vybavené samostatné koľajiská, príp. stanice, pre vlakotvornú činnosť.

V uzle Žilina sa rozhoduje o dobudovaní rozostavanej zriaďovacej stanice Žilina – Teplička. Po dobudovaní by to bola najmodernejšia stanica v sieti ŽSR s veľmi dobrými parametrami výkonnosti a prevádzkovej účinnosti. Náklady na preradenie vozňa by boli v tejto stanici podstatne nižšie, než je to v iných staniciach. Stanica Žilina – Teplička by svojou prácou nahradila tri vlakotvorné stanice. Stanica bola rozostavaná ešte pred rokom 1989 a vzhľadom na ekonomickú situáciu a rôzne iné prekážky funguje len vo veľmi obmedzenej miere. Projekt jej dostavby sa stal aktuálnym po rozhodnutí spoločnosti Kia Motors o vybudovaní svojej novej továrne v blízkosti mesta Žilina.

Rozhodujúca vlakotvornástanica	Tvorené relácie
Bratislava východ	Levice, Komárom MÁV, Štúrovo, Nové Zámky, Zvolen, Trnovec nad Váhom, Žilina zr.st., Leopoldov, Košice, Nové Mesto nad Váhom, Trnava, Čierna nad Tisou (prázdne vozne E ŽSR), Čierna nad Tisou (prázdne vozne G ŽSR), Trenčianska Teplá, Břeclav ČD, Zohor, Devínska Nová Ves, Wien Zvbf ÖBB, Bratislava ÚNS, Přerov pravé ČD, Rajka MÁV, Bratislava predmestie, Dresden DB, nst Bernolákovo – Sládkovičovo, Bratislava Vajnory, Slovnaft a.s., nst Bratislava-Rača – Cífer, nst Dunajská Streda – Nová Stráž, nst Bratislava-Nové Mesto – Podunajské Biskupice, nst Nové Košariská – Veľké Blahovo, Bratislava hl.st. (osobné vozne)
Košice	Prešov, Muszyna PKP, Krásna nad Hornádom, nst Ruskov – Kuzmice, Barca, nst. Haniska pri Košiciach – Slavec jaskyňa, nst. Kostoľany nad Hornádom – Margecany, Spišská Nová Ves, Poprad-Tatry a odb, Plešivec, Miskolc MÁV, Čaňa, Zvolen n.st., Strážske, Čierna nad Tisou, USSK, Valašské Meziříčí ČD, Maťovce (previazané vozne), Michaľany, Trebišov, Bratislava východ, Vrútky, Žilina
Zvolen nákladná stanica	Hronská Dúbrava, nst Žiar nad Hronom – Veľké Kozmálovce, nst. Banská Belá – Banská Štiavnica, nst Kremnica + Kremnické Bane, Horná Štubňa, Prievidza n.st., nst Sliač + Vlkanová, nst Zvolen os.st. – Šahy, Bratislava východ, Nové Zámky, Žilina zr.st., Levice, Vrútky, Zvolen východ, nst Kremnica – Martin
Zvolen východ	Podbrezová, Banská Bystrica, Košice (vozne so zákazom spúšťania cez pahorok), Košice, Plešivec, Lenártovce, Fiľakovo, Lučenec, Zvolen n.st., nst Vígľaš – Tomášovce
Žilina os.st.	Rajec, Poprad-Tatry, Liptovský Mikuláš, Žilina zr.st. – Stará Harfa, Žilina zr.st. – Nová Harfa, Spišská Nová Ves, nst Kysucké Nové Mesto – Čadca, Bytčica, Lietavská Lúčka
Žilina zr.st Nová Harfa	Považská Teplá + Beluša + Ilava, Ladce, Dubnica nad Váhom, Dolný Hričov + Bytča, Český Těšín ČD, Valašské Meziříčí ČD, Komárno, Bratislava východ, Leopoldov, Považská Bystrica, Nové Zámky, Bratislava východ (vozne so zákazom spúšťania cez pahorok), Púchov, Žilina os.st., Trenčianska Teplá, Žilina zr.st. Stará Harfa, Nové Mesto nad Váhom
Žilina zr.st Stará Harfa	Čierna nad Tisou, Košice, Vrútky, Kraľovany, Martin, Košice (vozne so zákazom spúšťania cez pahorok), Varín, Žilina os.st., Zvolen n.st., Ružomberok, Lisková, Banská Bystrica, Skalité, Žilina zr.st. Nová Harfa

Vysvetlivky k tabuľke:
tučnými písmenami sú zvýraznené relácie do zahraničia
nst – pred názvom stanice – do relácie sa zhromažďujú aj vozne pre nácestné stanice smerom k uvedenej stanici
n.st. – nákladná stanica
os.st. – osobná stanica
Žilina os.st. – kvôli prehľadnosti je uvedená aj skratka os.st., v [4] sa táto skratka
neuvádza

---

¹ Druh vlaku „vlak miestnej obsluhy (Mn)“ nahradil od 12. 12. 2004 druhy „manipulačný vlak (Mn)“ a „prestavovací vlak (Pv)“
² LIM (Livret International Marchandises) je medzinárodný cestovný poriadok nákladných vlakov
³ nie je možné v nej podať na prepravu vozňové zásielky

---

Použitá literatúra

1. Appenzeller, S.: Die Flächenbedienung bleibt erhalten, Cargo – 02/2003, SBB Cargo Basel
2. Gessner, A.: Fit für die Zukunft, Cargo – 04/2003, SBB Cargo Basel
3. Mora C – Sanierungkonzept für den Einzelwagenverkehr liegt vor, Cargo aktuell - 2/2001,
    DB Cargo Mainz
4. Plán vlakotvorby ND, platí od 12. decembra 2004, ŽSR Generálne riaditeľstvo Bratislava

Ing. Peter Márton, PhD.
Žilinská univerzita v Žiline