Technické vybavenie spádovisk v sieti ŽSR (I. časť)

Práve technické vybavenie najviac ovplyvňuje bezpečnosť, rýchlosť a ekonomickosť rozraďovacích prác. Pri použití kvalitného technického vybavenia je možné prakticky vylúčiť poškodenie vozňa alebo nákladu pri spúšťaní, zvýšiť výkon spádoviska a minimalizovať nebezpečnú a namáhavú prácu posunovačov a obmedziť ich počty.

TECHNICKÉ VYBAVENIE SPÁDOVÍSK

Technické vybavenie spádovísk je tvorené čiastkovými zariadeniami, ktoré umožňujú najmä ovládanie výmen, reguláciu rýchlosti jazdy odvesov, riadenie prísunovej a rozraďovacej rýchlosti, odstraňovanie snehu vo výmenách, automatizáciu spomenutých procesov, prenos informácii medzi obvodom spádoviska a inými obvodmi.

Zariadenie pre ovládanie výmen

Všetky rozdeľovacie výhybky na spádovisku, ktoré sa obsluhujú pri rozraďovaní vlakových súprav, by mali byť ústredne ovládané. Pre toto ovládanie sa môže použiť:

• individuálny spôsob, kedy je každú výmenu nutné prestaviť samostatne pomocou radiča,
• cestový spôsob, kedy sa jazdná cesta pre daný odves pripraví stlačením tlačidla na koľajovej doske ovládacieho pultu vo zvolenej smerovej koľaji. Prestavenie výmen sa potom deje automaticky,
• programový spôsob, pri ktorom sa do zariadenia vopred zadá určitý počet jazdných ciest pre jednotlivé odvesy. Prestavovanie výmen pre jednotlivé jazdné cesty prebieha automaticky

Zariadenie pre reguláciu rýchlosti odvesov

Reguláciu rýchlosti je možné vykonávať urýchľovaním alebo brzdením. Urýchľovanie sa uplatňuje predovšetkým pri stláčaní odvesov v smerových koľajach. V sieti ŽSR sa takéto zariadenie pre tento účel nepoužíva. Brzdenie je najpoužívanejší spôsob regulácie rýchlosti odvesov. Na brzdenie sa používajú:

• zarážky, najstarší brzdný prostriedok. Pri brzdení na zarážku sa využíva trenie, ktoré vzniká medzi kolesom a zarážkou a zarážkou a koľajnicou. V súčasnosti sa používajú na všetkých spádoviskách v sieti ŽSR, okrem Bratislava – východ
• zarážkové brzdy, (patenty), ktoré pozostávajú zo srdcovkovito prerušenej koľajnice, záchytného bubna a prídržnej koľajnice. Zarážka, položená na koľajnicu v požadovanej vzdialenosti, je sunutá pod kolesom vozňa až k vyhadzovaču, ktorým je zvedená z koľajnice do záchytného bubna. V súčasnosti sa používajú na nemechanizovaných spádoviskách širokého rozchodu v Čiernej nad Tisou
• koľajové brzdy, ktoré sa stávajú najpoužívanejším prostriedkom pre brzdenie vozňov na spádovisku. Existuje viacero typov koľajových bŕzd podľa rôznych kritérii. V súčasnosti sa na ŽSR používajú čeľusťové koľajové brzdy M–50–DV a M–50 Tz  československej výroby a to ako jednoduché i dvojité. Brzdný účinok sa dosahuje mechanicky, pritlačovaním brzdných čeľustí, ktoré sú uložené pozdĺž koľajníc, na bočné strany obručí vozňových kolies. Čeľuste sú uvádzané do činnosti stlačeným vzduchom a samotné ovládanie bŕzd je elektropneumatické. Na spádovisku Košice II sa overujú hydraulické špirálové koľajové brzdy slovenskej výroby.

Zariadenie pre riadenie prísunovej a rozraďovacej rýchlosti

Riadenie prísunovej a rozraďovacej rýchlosti je umožnené diaľkovým ovládaním rušňa, ktorý tlačí súpravu vozňov na zvážny pahorok, priamo pracovníkom riadiacim rozraďovanie. Ten rýchlosť operatívne prispôsobuje aktuálnej situácii na spádovisku. Na spádoviskách ŽSR sa nepoužíva.

Zariadenie pre odstraňovanie snehu vo výmenách

Pre odstraňovanie snehu z výmen je možné použiť:

• elektrický ohrev výmen, využívajúci teplo vzniknuté vo výhrevnej tyči od odporu elektrického prúdu, sneh sa odstráňuje roztopením,
• vyfukovače snehu, využívajúce rozvody stlačeného vzduchu na spádovisku, sneh sa odstráňuje vyfúknutím,
• plynový ohrev výmen, využívajúci teplo vzniknuté spaľovaním plynu, sneh sa odstraňuje roztopením. Na spádoviskách ŽSR sa nepoužíva.  

Nadstavbové zariadenie pre automatizáciu

Zavedením nadstavbových zariadení pre automatizáciu spomenutých zariadení sa podstatne zefektívňuje práca v zriaďovacej stanici. Vhodnou kombináciou čiastkových zariadení je možné vytvoriť štyri funkčné celky. Sú to:

• mechanizácia, ktorá umožňuje ústredné ovládanie výmen buď individuálne alebo automaticky a reguláciu rýchlosti odvesov ústredným ovládaním koľajových bŕzd. Za mechanizované možno považovať spádoviská Čierna nad Tisou, Dobrá, Vrútky nákl. stanica, Zvolen – východ a Žilina zriaďovacia stanica – "Stará harfa".
• poloautomatizácia, ktorá automatizuje ústredné ovládanie výmen a reguláciu rýchlosti odvesov okrem regulácie rýchlosti odvesov v smerových koľajach. Poloautomatizáciou sú vybavené spádoviska Košice II a Štúrovo.
• automatizácia, ktorá automatizuje ústredné ovládanie výmen a reguláciu rýchlosti odvesov v celej oblasti spádoviska. Automatizáciou je vybavené spádovisko Bratislava – východ.
• komplexná automatizácia, ktorá vznikne doplnením automatizácie o zariadenie pre automatickú reguláciu prísunovej oblasti. Na spádoviskách ŽSR sa nepoužíva.

Automatizovať je možné i odstraňovanie snehu z výmen nastavením parametrov (teplota, vlhkosť, množstvo zrážok), pri ktorých sa zariadenie uvedie do činnosti.

Stupeň technického vybavenia spádovísk by mal vychádzať najmä z predpokladanej výkonnosti spádoviska, technológii práce v daných alebo predpokladaných podmienkach, koľajovom usporiadaní spádoviska a technických podmienkach pre nasadenie požadovanej techniky a dosiahnutí úspory pracovných síl.

SYSTÉMY MECHANIZÁCIE A AUTOMATIZÁCIE NA SPÁDOVISKÁCH ŽSR 

Systémov, ktoré sa požívajú, alebo sa používali v zriaďovacích staniciach v sieti ŽSR je niekoľko:

Systém GAC (goročnaja avtomatičeskaja centralizacia) je sovietsky systém pre automatické prestavovanie výmen. Je možné ho použiť ako na mechanizovaných, tak i na automatizovaných spádoviskách. Tento systém zaisťuje ovládanie výmen individuálnym, cestovým i programovým spôsobom, pričom individuálny spôsob je nadradený automatickému ovládaniu. Do pamäte systému je možne zadať súčasne desať adries jazdných ciest. Pamäť je priebežne uvoľňovaná jazdou jednotlivých odvesov a môže byť doplňovaná ďalšími adresami. Ak dôjde k dobehnutiu jedného odvesu druhým, programová cesta pre druhý odves sa automaticky zruší a spojené odvesy pôjdu po jazdnej ceste prvého odvesu, pričom tretí odves pôjde správne na svoju smerovú koľaj. Systém GAC je možné funkčne napojiť na zariadenie umožňujúce automatickú reguláciu rýchlosti odvesov na spádovisku ARS – GTSS. Je použitý na spádovisku Bratislava východ a Košice II.

Systém ARS – GTSS (automatičeskaja regulacia skorosti) je sovietsky systém pre automatickú reguláciu rýchlosti odvesov. Využíva princíp cieľového brzdenia odvesov koľajovými brzdami v troch sledoch. Úlohou prvého sledu je zaistiť dodržanie intervalu potrebného pre spoľahlivé stavanie rozraďovacích ciest. Druhý sled, umiestnený pred rozvetvením každého zväzku, zaisťuje okrem intervalového čiastočne aj cieľové brzdenie. Intervalové brzdenie má však u tohto sledu vždy prednosť, pretože zabraňuje dobehom a zábehom odvesov. Tretí sled koľajových bŕzd je umiestnený na začiatku priamej časti smerových koľají a zaisťuje cieľové brzdenie odvesov podľa ich jazdných vlastnosti a potrebnej dĺžky dojazdu tak, aby nájazdová rýchlosť na stojace vozne nebola väčšia ako max. dovolená, t. j. 1,5 m/s. Systém využíva stupňovú metódu kontroly zaplnenia smerových koľají bez izolovaných stykov. U tohto zariadenia je každá smerová koľaj rozdelená na 9 úsekov (4 x 25 m; 5 x 50 m), ktoré sú ohraničené induktívnymi snímačmi umiestnenými pod pätou koľajnice. Systém ARS – GTSS sa od roku 1980 používa na spádovisku Bratislava – východ, spádovisko Košice II je prispôsobené pre inštaláciu tohoto systému.

Systém Integra – Domino je pôvodom švajčiarsky systém, pre potreby ČSD však vyrobený v Maďarsku. Systém zaisťuje ovládanie výmen individuálnym, cestovým i programovým spôsobom. Do zásobníkového zariadenia je možné zadať max. päť adries jazdných ciest. Tento systém je od konca 60-tych rokov používaný na spádovisku v Štúrove.

Systém EROS 4 (elektronické rozpúšťacie stavadlo) je československý systém pre automatické prestavovanie výmen. Vyžaduje zriadenie len výhybkových koľajových obvodov. Tento systém zaisťuje ovládanie výmen individuálnym, cestovým i programovým spôsobom, pričom individuálny spôsob je nadradený automatickému ovládaniu. Program umožňuje rozraďovanie do 32 smerových koľají. Tento systém bol od roku 1978 používaný na spádovisku v Čiernej nad Tisou, avšak z technických príčin a neefektívnosti pri posunovacích prácach bol v roku 1991 zrušený.

Systém KOMPAS 1 (komplexná automatizácia spádovísk) je prvým stupňom československého systému vyvinutého pre mechanizáciu a automatizáciu spádovísk. Systém zabezpečuje nastavenie správneho brzdného stupňa koľajových bŕzd na základe hmotnosti spúšťaného odvesu. Tento systém bol od roku 1986 používaný na spádovisku Vrútky nákl. st.. V súvislosti s úpravami spádoviska v roku 1999 bol systém upravený len pre manuálnu obsluhu koľajových bŕzd a v súčasnosti sa nepoužíva (zrušenie vlakotvorby v tejto stanici od GVD 2000/2001). Aj naďalej je však udržiavaný v prevádzkyschopnom stave.