Bratislava a Viedeň by mohli byť spojené do roku 2012

 Dopravná infraštruktúra medzi mestami je podľa neho nedostatočná, pričom jej zlepšenie by mohlo výrazným spôsobom ovplyvniť vzájomné hospodárske a spoločenské vzťahy.

Financie na realizáciu projektov v rámci Twin City by mali pochádzať z viacerých zdrojov. "Železničné spojenie predpokladáme prioritne financovať systémom verejno-súkromného partnerstva (PPP)," zdôraznil Zimmermann. Získať peniaze na tieto projekty nie je pritom podľa rakúskej strany problém. "Tieto projekty sa vždy dajú financovať aj cez PPP, lebo poplatky za dopravné cesty prinášajú zisk," vysvetlil Kollárik. Na projekty Twin City by sa však mali využiť aj prostriedky zo štátnych rozpočtov oboch krajín či zdroje z Európskej únie. "V Bruseli v súčasnosti prezentujeme hlavne samotnú myšlienku projektu Twin City. Zatiaľ sme však úplné projekty so žiadosťou o financie nepredložili," doplnil Kollárik.

Podľa Zimmermanna je hanbou, že ešte 15 rokov po "revolúcii" neexistuje vhodné dopravné spojenie hlavných miest Slovenska a Rakúska. "To, že mestá ešte stále nie sú prepojené diaľnicou, ovplyvnilo vo veľkej miere zdržanie na rakúskej strane," skonštatoval generálny riaditeľ a predstaviteľ spoločnosti Siemens v SR Peter Kollárik. V roku 2007 by však už mala byť dokončená diaľnica Kittsee-Parndorf.

Zrealizovať by sa mal aj projekt železničného spojenia miest a letísk, pričom podľa Zimmermana sa uvažuje aj o obnovení bývalej železnice medzi Bratislavou a Viedňou, ktorej trať je od roku 1945 medzi Wolfsthalom a Petržalkou prerušená. Vyhovujúce diaľničné a železničné spojenie je podľa Kollárika veľmi dôležité aj pre spoluprácu bratislavského a viedenského letiska. "Z dlhodobého časového horizontu vystupuje do popredia predĺženie širokorozchodnej železničnej trate z Čiernej nad Tisou, ktorá nadväzuje na Transsibírsku magistrálu, až po Bratislavu," povedal Kollárik. Podľa neho je to však otázka niekoľkých desiatok rokov. V rámci dopravnej infraštruktúry vyzdvihol aj úzku spoluprácu medzi prístavmi.

Projekt Twin City podľa Kollárika nezahŕňa len dopravnú infraštruktúru, ale aj projekty telekomunikačnej infraštruktúry a televízneho vysielania. Spolupráca miest by sa však podľa neho mala prejaviť aj v spoločenskej a kultúrnej oblasti, v dopravných systémoch miest či vo vzdelávaní, kde vyzdvihol hlavne výchovu učňov v automobilovom priemysle. Kooperácia medzi podnikmi na oboch stranách slovensko-rakúskej hranice je podľa Kollárika dobrá, aj keď slovenské firmy by mohli byť podľa neho aktívnejšie. "Podnikateľská sféra však predbehla politickú. K lepšej vzájomnej spolupráci však podnikom chýba dostatočná infraštruktúra a politická podpora na realizáciu uvedených projektov," zdôraznil Kollárik.

Priemyselná platforma projektu Twin City vznikla v máji minulého roka a združuje podniky a banky z Rakúska a Slovenska. Jej cieľom je urýchliť spoluprácu v rámci regiónu. Na rakúskej strane platforma združuje spoločnosť PORR AG, Siemens, Bank für Arbeit und Wirtschaft AG, HVB Bank a Flughafen Wien. Slovenské zastúpenie v platforme obhajujú Volkswagen Slovakia, Doprastav, PSA Peugeot Citroën Slovakia, Istrobanka a pozorovateľmi sú Istrochem a Slovnaft.