Z mojej cesty do Maďarska

Na Novom Meste som hneď po vystúpení zbadal rušeň v reklamnom nátere CocaCola, tak som si ho z dovolením veľmi ochotného pána výpravcu vyfotil. Onedlho pristavili aj osobné IC vozne v nátere CocaCola. Ja som pokračoval vlakom Os 4321 do Komárna s odchodom 06:31. Vlak bol vedený jednotkou radu 810 s jedným „prívešákom“, takže dvojhodinová jazda mojej chrbtici veľmi neprospela. Na komárňanskej stanici som si vyfotil „žehličku“ E443 02 zo srbského Obrenovaca, ktorá sa po oprave vracala domov. Prešiel peši po moste (na maďarskej strane opravujú prístupovú cestu do centra, je nutná obchádzka) a zišiel som k maďarskej stanici Komárom. Keďže som na internete našiel informáciu, že v čase od piatku 10:00 do nedele 24:00 občania EÚ môžu cestovať s 33% zľavou, rozhodol som sa využiť to. Ako prezieravé sa mi ukázalo vytlačiť si informácie o tejto ponuke v maďarčine, keďže pani v pokladnici okrem maďarčiny iným jazykom nehovorila. Táto ponuka je stavaná tak, že lístok môžu vydať až v tomto vymedzenom čase, bez ohľadu na to, či by som tú cestu nastúpil až neskôr. Lístok stál 218 forintov (100 HUF = 15,20 Sk). Zaujímavé je, že aj keď sa lístky vydávajú z počítača, nie je na nich vyznačená cieľová stanica, ale len tarifné pásmo, čo pripomína naše lepenkové lístky. V Komárome som mal dosť času, takže som si mohol pofotiť niektoré zaujímavé veci. Keďže Komárom leží na hlavnej trati Wien-Budapest, každú chvíľu tade prejde nejaký vlak, väčšina ich tu však nestojí. Tesne pred mojim odchodom popri peróne prešla tá istá žehlička, ktorú som krátko predtým fotil v Komárne.

Z Komáromu som išiel osobným vlakom (szemely vonat) číslo 9342 do Gyoru. Cesta samotná nie je nejako zaujímavá, samá rovina. V Gyori je možné vidieť okrem vlakov MÁV aj vlaky železničnej spoločnosti GySEV (Győr Sopron Ebenfurti vasút). Kupujem si lístok do Rajky (343 HUF), znova vysvetľovanie cez vytlačený papierik. Keďže som mal ešte nejaký čas a zvažujem cestu do Belehradu, zašiel som do medzinárodnej pokladnice (má prestávku medzi 11:45 a 12:15) opýtať sa na cenu. Pani našťastie hovorila po nemecky, ale prekvapený som zostal z niečoho iného  - čakal som postup ako u nás v pokladnici KVC, jednoducho prídem, poviem svoju požiadavku a pokladníčka po naťukaní do počítača mi oznámi cenu. Nie však v Maďarsku (aspoň nie v Gyori). Tu žiaden počítač nebol, namiesto neho bol hrubý zošit s rôznymi medzinárodnými cenníkmi a pani pokladníčka to ručne na veľkej kalkulačke prepočítavala. Urobila veľa rôznych počtových operácii, ale na druhej strane som ešte nevidel niekoho narábať tak rýchlo s kalkulačkou (cena spiatočného lístka Budapešť – Belehrad cez Kelebia Gr. je nakoniec 7080 HUF). Medzinárodné cestovné lístky sa vydávajú tak, že sa najprv ručne vypočíta cena a potom sa ručne vypíše tlačivo lístka (!). Na stanici v Gyori predávajú pohľadnice s lokomotívami najrozličnejších druhov.

Z Gyoru som odišiel vlakom EuroRegio 9434 do stanice Hegyeshalom. Vlak pokračuje do stanice Wien Sudbf. a je vedený rakúskou súpravou. Hegyeshalom je železničným hraničným prechodom z Maďarska do Rakúska (z rakúskej strany je to Nickelsdorf), do vlaku nastupujú rakúski sprievodcovia a policajti, vykonávajúci kontrolu dokladov. Samotná staničná budova je dosť ďaleko od nástupišťa, je síce veľká, ale cestujúcim slúži len malý priestor (avšak pekne zrekonštruovaný). Na stanici nie je žiaden ruch, zopár cestujúcich, ktorí nastúpili na vlak do Viedne a potom už len partia trocha bezradne vyzerajúcich hraničných policajtov z Miskolca, ktorí sa snažili zistiť spojenie do Miskolca. Prší a veľa sa fotiť nedá.

Z Hegyeshalomu pokračujem osobným vlakom číslo 34234 do Rajky. Cesta netrvá dlho, jediná zastávka v tomto úseku je Bezenye. Vo vlaku je zaradený len jeden vozeň druhej triedy, v časti vozňa je priestor vyhradený pre prepravu bickyklov. Na počudovanie ide vlak plný, ale cestovné lístky nekontroluje nikto.

Po príchode do pohraničnej stanice Rajka mám asi hodinu čas. Vonku stále prší, takže zostávam v staničnej budove. Prechádzajú dva zmeškané EC vlaky Polonia, jeden do Bratislavy (EC 130) a druhý opačným smerom (EC 131). Inak na stanici panuje kľud, dvaja slovenskí a dvaja maďarskí hraniční policajti spokojne fajčia uprostred čakárne a ohorky odklepávajú do popolníka (...). Na moje prekvapenie výdajňa cestovných lístkov za ten čas otvorená nebola. V stanici funguje aj zmenáreň. Toalety sú tu (podobne ako v Hegyeshalome) bezplatné. Okrem cestovných poriadkov MÁV je tu vylepená aj mapa siete ŽSR a cestovný poriadok trate 132 Rajka/Kittsee – Petržalka – Bratislava hl.st. Ale aj tak je mapa tratí MÁV, ktorá visí v každej stanici, oveľa väčšia a krajšia. Okolo tretej prichádza môj vlak, je to R 944 z Lokoshazy na rumunských hraniciach do Bratislavy, je cca 10 minút zmeškaný. Na rozdiel od oboch Polonii (ktoré policajti skontrolujú v Rajke) teraz policajti nastupujú do vlaku a kontrolu dokladov vykonávajú za jazdy. Vlak je skoro úplne prázdny. Vo vlaku je menšie nedorozumenie so sprievodcom, ktorý až po viacnásobnom vysvetľovaní pochopil kombináciu môjho medzinárodného lístka z Rajky po hranicu a Junior RailPlus. Z Bratislavy sa vraciam domov R 705 Turiec, ešteže som si deň vopred spomenul, že bude piatok a kúpil som si miestenku. Dobre som urobil, vlak bol naozaj plný.