Švédske železnice pred šesťdesiatimi rokmi

 (úryvok)

Dipl. sc. pol. V. H. Kurtha

Rozprávka o krajine ocele a tvrdého, ale šťastného života.

(Profil krajiny a ľudí. Švédsko.)

Najprepychovejšie vlaky sveta.
Kapitola o cestovaní.

Sme vo vlaku. Nič tak nevystihuje sever a charakter jeho ľudí ako vlaky a cestovanie na severe.

Sme v elektrickom vlaku. Väčšina železníc je elektrizovaných a motorizovaných, aby potrebu uhlia, ktorého je nedostatok, snížili, ale hlavne, aby cestovanie človekovi urobili pohodlnejším a radostnejším.

Keď nás naložili do vlaku, neverili sme svojim očiam. Vyskočili sme: či to, reku, nie je druhá trieda. Nie, sprievodca nás radostne presvedčuje, že je to obyčajná tretia trieda. Ona je na severe lepšia ako naša druhá. Severná druhá trieda, to je už salón, o akom náš cestujúci ani len vo sne nemá predstavy. Priamo rozprávkové!

Oddelenia sú priestranné, hoci ľudia na severe sú úzki, chudí, celkom dobre by sa ich do jedného oddelenia zmestilo aj dvadsať. Nenadžgajú ľudí do vozňov ako teľce - a cestujúci si nepovie: nech, hlavná vec, že sa veziem. Má svoj nárok a predstavu o tom, že všetko na svete dá sa urobiť, že všetko slúži živému človekovi, že všetko dá sa upraviť tak, ako to vyžaduje dôstojnosť koruny tvorstva - človeka.

Miesto alkoholu jedlo!
Krajina, kde sa veľa pije - ale len vody a mlieka.

Chodby vo vlakoch sú opatrené pitnou vodou a automatmi. Na každej stanici vodu vymieňajú. Na staniciach sú všade vodovody a na väčších staniciach ozdobné vodomety. Na severe sa asi mnoho pije - áno, ale len vody a mlieka. Miesto pijatyky ľudia si radšej doprajú jedlo. Nikde na severe - okrem prístavu Göteborgu a severských baní - nevidel som opitého človeka. Pri potulkách v najzapadlejších krajoch stretali sme sa ráno s robotníkmi v „krčmách“. Skoro som s nôh spadol, keď som nezhliadol nášho zodratého a vyhladnutého človeka, ktorý sa ide pred prácou „posilniť“ a ktorému životonáhľad predpisuje, že na lačný žalúdok trúnok je zázračným liekom. Po čistých a úhľadných dedinských hostincoch obdivovali sme robotníkov, ktorí si objednali kávu, zo šálok vylievali ju do tanierikov (tak sú na severe zvyknutí jesť) a tak si ju labužnícky chlipkali a zajedali bielymi koláčmi, ktoré inde v horách jedia iba na sviatky. Ani po staničných bufetoch a v reštauráciách tretej triedy nejde zabiť návštevníka smrad z močky, nečistota a podgurážení ľudia. Ani v sobotu po výplate nie!

Všetko slúži živému človekovi.

Cestou vám neúnavne ponúkajú noviny, cigarety, ovocie a všakové občerstvenie. Diaľkové vlaky sú opatrené starostlivosťou lekára a sociálnej pracovníčky. Vo vlakoch sú lekárničky a potom aj najpotrebnejšie náradie pre prípad, že by prišlo k dajakému nešťastiu. Na všetko sa pamätuje. Podobná starostlivosť je aj na hradských. V určitých diaľkach sú rozložené stanice - lekárničky prvej pomoci. A čudné, bez dozorcu! A nestane sa, že by sa prvý automobilista alebo pútnik, ktorý naďabí na takú stanicu a dačo z nej potrebuje pri eventuálnom zranení alebo chorobe a nevoľnosti, odmenil ľuďom dobrého srdca, ktorí pamätali na všetko a všetkých, tým, že by celú staničku, resp. jej obsah pobral so sebou. Na hradských na severe rozšírili aj automatickú službu telefonnú. Automobilista nemusí sa chvieť, ak mu vyjde benzín, alebo ak sa prihodí nešťastie, čo si počne v horách odrezaný od ľudí. Prosto zabehne k najbližšiemu telefonu a objedná si benzín alebo záchranu. Záchody po staniciach a po vlakoch, ako aj vo verejných miestnostiach sú osobitnou lekciou. Sú také čisté, že človek vstupuje do nich bez toho známeho odporu až do vracania. Bez prepínania a zveličovania: ako salóny. Mydlo a ručníky sú vám prichystané k službám a nikto ich neukradne.

Stanice sú všade krásne vyzdobené kvetmi. Veľké stanice majú parky a pestované trávniky. Moderné nástupištia. Pri čakaní vlaku nemusíte sa unúvať hľadať čakáreň II. triedy.

Udržiavanie železníc na severe je veľmi nákladné a vysoké. Uvážme si: ťažké terény a počasie na severe. Stavba železníc musí byť masívna a jej udržiavanie neustále a úzkostlivé.

Tí ľudia na severe by mohli byť vôbec radi, že im postavia železnicu a že sa môžu vôbec voziť - nie to ešte prepych, kvety, trávniky! I také udržiavanie kvetov je na severe nákladné. Ale žiada si to zdravotný a estetický cit - je to pekné a môže to byť človekovi dané, tak prečo by sa mu to nedalo? A pri tom všetkom severské železnice pre kúsok kvietia neprišly na mizinu.

Všetko sa uspôsobuje živému človekovi. Vysoké investície železníc nezrútily severské štáty. Ani ľudia preto necestujú menej. Práve opačne, cestujú, lebo vidia, že všetky technické prostriedky - teda i železnica - im slúžia.

Ale aj ľudia vo vlaku sú inakší!

No, ale aj cestujúci sú onakvejší ako inde. Cestujúci složí si balíky v osobitnej priehradke, vyhradenej pre batožinu. Potom vstúpi do oddelenia a pokojne cestuje. Nepľuje na dlážku. Nehádže odpadky a popol z cigariet na zem. Nesmetí. Neprekrikujú druh druha a neprekážajú si. Nevykladajú si nohy na podušky sedadiel. Svedomite si opatrujú svoj spoločný verejný majetok.

Severský človek je sporivý, úctivý a plný ohľadu - už v ľudskej dôstojnosti a úcty k sebe samému. Nič tak výstižne necharakterizuje povahu a tendencie severu a jeho obyvateľov ako vlaky a vôbec verejné veci. Takto sme nadobudli základný poznatok o Švédsku.

Literatúra: Kalendár Tatra banky na obyčajný rok 1942, Ročník XXIV., Kníhtlačiarsky účast. spolok v Turčianskom Sv. Martine, 1941.