Dva roky po zrušení lokálok - ľudia chodia stopom

Pred dvoma rokmi prestali po Slovensku premávať regionálne lokálky, ktoré niekde volali motorky. Hoci železničiari vtedy na protest zastavili všetky vlaky, nepomohlo. Lokálky zrušili pre nerentabilnosť. Cez Cinobaňu, dedinku na juhu Slovenska, jazdila lokálka na trati Breznička - Katarínska Huta. "Keď vlak zrušili, písali sme aj prezidentovi, ktorý pochádza z nášho kraja. Nepomohlo," hovorí starostka Cinobane Mária Švikruhová. Dnes ľudí vozí zopár autobusových spojov, po večeroch a cez víkendy chodia peši, prípadne stopom. Tí, čo robia na tri zmeny v keramickom podniku, chodia na bicykloch.

Na ceste z Cinobane motoristi bežne stretávajú ľudí kráčajúcich popri ceste. Občas vystrčia ruku a stopujú. "Keď idem niečo vybavovať, bežne beriem ľudí, čo idú pešo," hovorí starostka. Keď chcú ísť ľudia vybaviť čosi do svojho okresného mesta Poltár, autobusom musia ísť cez iné okresné mesto - Lučenec. Trvá to dvakrát dlhšie a je to dvakrát drahšie, ako keď jazdili vlakom. Starostka rozmýšľala, že okolité obce by sa zložili aspoň na niekoľko vlakových spojov. Železnice pýtali mesačne 180.000. "Neutiahli by sme to. Keď ešte SAD zredukuje autobusové spoje, budeme chodiť len po svojich," hovorí starostka Švikruhová. Deti majú aspoň školský autobusový spoj. Odchádza pred siedmou, naspäť ide pred druhou.

Železničnou traťou dvakrát do týždňa prejde nákladný vlak. Pri dedine zahúka a starostka sa vždy poteší. "Aspoň nejaký vlak na koľajniciach v našej dedine vidíme." Trať viedla aj cez dedinu Mládzovo. Malú dedinku, ktorá nemá ani starostu na plný úväzok. Nemá ani spoje. Mládzovu starostuje popri svojej práci na družstve Miroslav Čičmanec. "Vypisovali sme úradníkom, ministrom, predsedovi vlády, prezidentovi, že do dediny sa nedá dostať," hovorí. Hnevá sa, že cez Mládzovo jazdil vlak vyše 100 rokov a v 21. storočí ho zastavili. "Keď jazdili motoráky, nebol problém. O pol siedmej a pol desiatej išli dole, o pol jedenástej a pol druhej hore, jazdili aj večer, cez víkend," hovorí Čičmanec.

Ak dedinčanom nevyhovuje jeden z mála autobusových spojov, idú podobne ako z Cinobane peši niekoľko kilometrov k najbližšiemu vlaku do Brezničky. Lebo zriedkavý autobusový spoj, ktorý ide z Mládzova, na vlaky nenadväzuje. "Tí, čo majú auto, sú veľakrát ako autobus. Cestou domov berú ľudí, čo idú pešo. Mládzovo, Turíčky, Cinobaňu, Katarínsku Hutu skoro odrezali od sveta, strašné. Keby si aj niekto z nezamestnaných našiel prácu, nedostane sa do nej," hovorí. Na juhovýchode Slovenska zrušili pred vyše dvoma rokmi vlaky z Moldavy nad Bodvou do Medzeva. Medzi nimi leží Jasov. Jeho starosta Štefan Mesároš je smutný, lebo pre turistov plánovali aj zastávku vlakov pri jaskyni. Zrušené vlaky čiastočne nahradili autobusy, ale podľa Mesároša nie sú ideálne. "Ľudia sa už nesťažujú, nepomohli by sme si. Čo majú ísť na lampáreň?"

Trať sa mu zdá v perfektnom stave, ale podľa neho úradníci na ministerstvách nemajú cit pre ľudí. Podobný pocit má starosta Paškovej Zoltán Csefo. Cez jeho dedinu prechádza trať spájajúca Plešivec so Slavošovcami. Po zrušení lokálok si ľudia pomáhajú ako sa dá. "Podvečer už autobusy nejazdia a keď idú ľudia z popoludňajšej zmeny domov, nemajú šancu a predstavte si, ako sa dostávajú na ďalšiu zmenu, ktorá sa začína o desiatej," hovorí. Na zmeny pracujú práve tí, čo zarábajú menej, na auto zväčša nemajú. "Niektorí ľudia sa po zrušení vlakov sťažovali, ale už rezignovali, vidia, že to nemá význam. Hrozné, veď na vlakoch sa dostali bez problémov, spoj sme mali ešte aj o štvrť na desať večer," hovorí Zoltán Csefo.

Na tej istej trase z Plešivca do Slavošoviec leží Kunová Teplica. Jej starosta Štefan Dono sa snaží byť zmierlivý, tvrdí, že pomaly ide krajina dopredu, k lepšiemu. S dopravou podľa neho nikdy nebude spokojnosť, ak sa ľudia nebudú vedieť pohodlne dostať, kde chcú. Autobusová doprava sa mu zdá akurát, problémy sú v sobotu, nedeľu. "Ľudia sa prispôsobili, časom pochopili. Horšie, že u nás zrušili poštu. Poskytli sme aspoň priestory v obecnom úrade, poštárka tam býva od pol deviatej do deviatej," hovorí. Uvažuje, že si s ďalšími obcami zabezpečia malý autobusík, ale teraz si ho nemôžu dovoliť.

Úradníčke Obecného úradu v Slavošovciach sa zdá, že u nich sa ľudia ani nesťažovali na zrušenie vlakov. "Zvykli si, stopujú, zvezú sa vlastným autom alebo so susedmi. Mnohí robia u nás v papierňach, takže v tom máme výhodu," povedala.

Negatívny ohlas od ľudí nemal za dva a pol roka od zrušenia osobných vlakov ani starosta Vlachova Juraj Kováč. Jeho obec je na trati medzi Dobšinou a Rožňavou. Vlakom cestovalo málo ľudí, väčšinou železničiari do práce. "Naši si zvykli na autobus, spojov je dosť, ale chceli by sme využiť koľajnice pre turistický ruch. Autobus zájde priamo do centra Rožňavy, železnica bola od ruky aj vo Vlachove, aj v Rožňave," hovorí.

Žiadne problémy nemajú ani v Plaveckom Podhradí, cez ktoré jazdieval vlak na trase medzi Zohorom a Plaveckým Mikulášom. Starostke Jaroslave Janotkovej sa zdá, že autobusy posilnili a je ich hlavne smerom do Bratislavy viac, ako bolo.