Maketa T 239.1 vo veľkosti H0
26.8.2005 9:45 Ing. Igor Molnár
Mnohí z nás zasvetili svoje životné povolanie práci na železnici, prípadne v jej blízkosti. Čas je však neúprosný a zákonite prichádza chvíľa, keď sa treba so spolupracovníkmi rozlúčiť a odísť na zaslúžený odpočinok. To bol i prípad nášho kolegu – rušňovodiča. Začali sme teda rozmýšľať, aký darček by mu urobil radosť a pripomínal chvíle strávené v kolektíve spolupracovníkov. Nakoľko sa všetky možnosti vyčerpali, padlo rozhodnutie darovať mu model rušňa, na ktorom dlhé roky jazdil.
Problém nastal, keď som zistil, že model motorového rušňa T 239.1 nikto nevyrába. Neostávalo mi teda nič iné len sa pustiť do jeho stavby od základov.
Stručná charakteristika rušňa T 239.1
Motorový rušeň T 239.1 sa projektoval ako prvý člen nového radu posunovacích rušňov ČKD s dôslednou unifikáciou nielen v elektrickej, ale i v mechanickej časti. Rušeň je kapotový s vežovou kabínou s diagonálnymi stanoviskami rušňovodiča a čelnými dverami z ochozov. Pojazd tvorí robustný hlavný rám a dve dvojkolesia s trakčnými motormi TE 019 uloženými na náprave pomocou valivých ložísk SKF. U prvej série sú dvojkolesia vedené ojničkami, od rušňa T 239.1515 s kyvnými ramenami. Obojstranná mechanická brzda má pre každé koleso samostatné pákovie a brzdový valec so vstavaným stavačom odľahlostí brzdových zdrží. Čelníky sú vybavené deformačnými prvkami za nárazníkmi. V prednej kapote je naftový motor MTU 8 V 183 TE 12, prírubou spojený s trakčným alternátorom ČKD Trakcia TA 612. Chladenie vodou zabezpečuje samostatný šesťčlánkový chladič uložený na pravej strane predného predstavku. Kompresor 3 DSK 100 je poháňaný klinovými remeňmi. Čelo zadnej kapoty tvorí blok prístrojov vzduchotlakovej brzdy, priamo za kabínou je umiestnený elektrický rozvádzač s usmerňovačom a odporník EDB. Rušeň je vybavený dvojčlenným riadením, brzda je systému DAKO-GP s elektrickými ovládačmi samočinnej a priamočinnej brzdy. EDB má spádový a zastavovací režim.
Rad T 239.1 sa vyrábal v rokoch 1993 až 1996 celkom v piatich sériách /39 ks/, jeden sa exportoval do Švajčiarska, jeden sa zapožičal do USA a jeden do bývalej Juhoslávie. V rokoch 1995 až 1998 bola T 239.1527 zapožičaná do Švédska. Po roku 1995 sa rušne T 239.1 preznačili na rad 709 s inventárnymi číslami 501 a viac /pripočítaním 500 k pôvodnému číslu/.
Tieto rušne boli vyrobené pre priemysel a svojími výkonmi a adhéznou hmotnosťou predčia staršie rušne 710 /T 334/ a to pri výrazne nižšej spotrebe paliva.
Označenie: 709.501-536
Prevádzkovateľ: privátni prevádzkovatelia
Počet: 36 ks.
Výrobca: ČKD
Rok výroby: 1993-1996
Usporiadanie náprav: Bo
Rozchod: 1435 mm
Prenos výkonu: elektrický
Výkon: 327 kW
Max. rýchlosť: 80 km/h
Hmotnosť: 44 t
Dĺžka cez nárazníky: 9450 mm
Stavba makety
Samotnej stavbe predchádzalo dôkladné sa oboznámenie s rušňom, jeho fotodokumentácia a prepočet rozmerov do veľkosti H0. Stavbu som realizoval v priebehu cca jedného mesiaca počas víkendových a dovolenkových horúcich letných dní r. 2002. Použil som bežné modelárske náradie, ako stavebný materiál sa uplatnili plastové tabuľky, na presklenie som použil obal z CD. Zábradlie a madlá sú z drôtu hrúbky 0,4 mm. Nápravy, nárazníky, spriahadlo so skrutkovkou a vzduchové hadice sú doplnky ku priemyselne vyrábaným modelom veľkosti H0.
Najprv som zhotovil hlavný rám s pojazdom a následne kapoty s kabínou. Vyrezanými okienkami z CD obalu som zasklil kabínu, zakryl ich krycou páskou a nastriekal obidva časti sivou základovou farbou. Na konečnú úpravu makety T 239.1 som použil akrylátové farby od firmy TAMYIA. Trošku som musel namiešať iné odtiene farieb a na model som ich nanášal klasicky štetcom, nakoľko striekacu pištoľ nevlastním.
Čelníky som zafarbil žltou farbou. Po zaschnutí tejto vrstvy som natrel spodok čiernou farbou /čelníky som predtým zapáskoval krycou páskou/ a kapoty s kabínou oranžovou farbou. Po jej zaschnutí a opätovnom zapáskovaní som natrel i dva modré pásy okolo celej skrine. Osadil som obidve nápravy, podopĺňal som maketu rôznymi detailami /znak výrobcu, radové označenie rušňa, stierače, zábradlie a madlá, majáky.../
Hotový model som pripevnil skrutkou ku podstavcu s koľajou. Tento podstavec som ešte predtým upravil a to natrením koľajnice odtieňom hrdzavej farby a vytvorením štrkového lôžka. Všetko som to nakoniec uložil do presklenej vitrínky, tak aby bola maketa chránená pred všade prítomným prachom.
Vyskúšal som, či je pevne uchytený, zabalil ho do krabice a odovzdal kolegom. Darček bol teda pripravený na odovzdanie pre nášho odchádzajúceho kolegu. V súčasnosti má vyhradené čestné miesto na poličke v obývacej izbe a pripomína časy, keď na nej aktívne jazdil.