East Anglia (II. časť)

• London Liverpool St. Sta., cez Ipswich (niekdajšia GEML). Dopravu (osobnú samozrejme) prevádzkuje spoločnosť One Railway (pred pár rokmi sa volala Anglia Railways). Rýchlikové spojenie je každú pol hodinu. Trať je elektrifikovaná (25kV 50Hz); vlaky na nej pozostávajú z el. loko radu 90, vozňov Mk.3 a riadiaceho vozňa DVT. Občas možno vidieť aj riadiace vozne DBSO, ale väčšina z nich slúži už len ako záloha. Rovnako aj staršie loko radu 86 a vozne Mk.2 sú záložné. Oficiálne, v skutočnosti vidieť na rýchliku 86-ku je mimoriadna udalosť. Ak nemôže nejaká 90, vlak ťahá diesel r. 47. Vďaka kombinácii loko a riadiaceho vozňa odpadá obiehanie súpravy a prepriahanie v konečnej stanici (ako Norwich, tak aj Liverpool Street Station sú hlavové stanice).
  
• Cambridge cez Ely (Brockland Line), spoje každú hodinu zabezpečuje One Railway motorovými jednotkami 170 Turbostar. V Cambridge je vždy prípoj do Londýna a/alebo na letisko Stansted vlakom Central Trains. Pozn.: ak sa na niektorej trati alebo úseku trate prekrývajú služby viacerých dopravcov, v cestovnom poriadku jedneho sú aj spoje ostatných (v cest. poriadkoch One a Central sú v úseku Ely – Cambridge uvedené všetky spoje, vrátané prípojov WAGN do King’s Lynn, Peterborough, Luton a londýnskej King’s Cross).
  
• Cromer a Sheringham (Bittern Line). Prevádzku zabezpečuje One Railway motorovými jednotkami 153, 156 a 170.

• Great Yarmouth a Lowestoft (Wherry Lines). Väčšina spojov do Gt. Yarmouth (a všetky do Lowestoft) je cez Reedham, niektoré ale idú cez Acle. Spoje Reedham – Gt. Yarmouth obsluhujú aj Berney Arms – zapadákov, do ktorého sa nedostanete inak ako vlakom alebo loďou (alebo vrtuľníkom alebo pešo) – nevedie tam totiž žiadna cesta. Vlaky zabezpečuje One Railway, väčšinou jednotkami 153 a 156, sem-tam sa objaví Turbostar. Z Lowestoft premávajú Turbostary aj do Ipswichu.
  
• Birmingham a Liverpool, cez Ely a Peterborough. Zabezpečuje Central Trains motorovými jednotkami 158 a 170, občas sa dá vidieť aj 156.

Čo sú to tie stroje zač? Na obr. je aj zopár  iných, tak to tu zhrniem:

Elektrické lokomotívy:

rad 86 – jednosystémová (25kV 50Hz), Bo’Bo’. Vznikla na baze predchádzajúcich strojov r. 81 až 85 v polovici 60. rokov. Celkom ich bolo vyrobených okolo 100ks v závodoch English Electric v Newton-le-Willows a dielňach BR v Doncasteri a Crewe. Zopár ich zmodernizoval ADtranz Crewe. Existuje ich niekoľko verzií, 86/0 až 86/6, ktoré sa navzájom líšia sprevodovaním (18.7 až 32.73), max. rýchlosťou (100-110mph) a výkonom (2680-3730kW).

rad 90 – tiež jednosystémová, tiež 25kV 50Hz, tiež Bo’Bo’. Max. rýchlosť 110mph (177km/h), 84.5t, 3730kW, tyristorová regulácia. Vyrábala sa v r. 1987-1990 v British Railway Engineering Works v Crewe ako náhrada radov 81 až 85. Celkom bolo vyrobených asi 50ks.

Motorové lokomotívy:

20 – tieto stroje zvyčajne premávajú vo dvojici, na každom konci vlaku je jeden – to kvôli lepšiemu výhľadu strojvodcu (20-tky sú kapotovane na štýl našich hektorov). Pôvodne sa vyrábali ako 20/0 v r. 1957-68 v továrňach English Electric a R.Stephenson&Hawthorns, neskôr ich modernizovali v dielňach BR v Totone (1986), v závodoch RFS Doncaster a Brush Traction (1995-98, 20/3) a v Hunslet-Barclay v Kilmarnocku (20/9, 1989). Bo’Bo’, 73t, 745kW motor English Electric, max. rýchlosť 75mph (121km/h; 20/9 majú max. iba 60mph (96km/h))

31 – výrobok firmy Brush z r. 1957-62, neskôr ich modernizovali závody BREL, dnes už sa v prevádzke vyskytujú veľmi zriedka. Motory Mirrlees alebo English Electric, 1097kW, pohon A1A’A1A’, max. rýchlosť 75mph.

37 – v súčasnosti je v prevádzke 7 verzií tohto stroja. Vyrábal sa v r. 1960-65 v English Electric a Stephenson&Hawthorns, neskôr (v 80. a 90. rokoch) ich upravovali a modernizovali rôzne depá BR po celej Británii, ako aj závody BREL v Crewe a Doncasteri. Co’Co’, 102-120t, 1304kW motor English Electric (niektoré ale majú aj motory Mirrlees alebo Ruston s rovnakým výkonom). Pôvodná max. rýchlosť 90mph bola znížená na 80mph (129km/h).

47 – aj z tohto radu je v prevádzke mnoho verzií, narátal som ich 10. Sériová výroba bežala v r.1962-65 vo firme Brush v Loughborough a v závode BREL v Crewe, v niekoľkých vlnách potom nasledovali modernizácie a úpravy v depách a v Crewe. Co’Co’, 111-125t, motory Suzler, Ruston alebo Paxman, 1922-2455kW, pôvodná max. rýchlosť 95mph (153km/h) bola znížená na 80 alebo 75mph (129 resp. 121km/h).

60 – tento stroj sa mi osobne veľmi páči; čistotou tvarov pripomína naše pomaranče. Vyrábal sa v r.1989-93 vo firme Brush v Loughborough, Co’Co’, 130t, motor Mirrlees 2240kW, max. rýchlosť 60mph (96km/h).

66 – dovoz z Kanady, zo závodu General Motors v Londone. Dovážal sa v štyroch sériách, v r. 1998-2000, 1999-2004, 2000-03 a 2001-03. Co’Co’, 126t, motor GM 2462kW, max. rýchlosť 75mph (121km/h, verzia 66/6 má iba 65mph).

Motorové jednotky:

150 – tzv. Sprinter; 137ks bolo vyrobených v r. 1984-87 firmou BREL York (British Railway Engineering Ltd., dcérska spol. BR) ako náhrada zastaralých jednotiek rôznych typov z 50. a 60. rokov. Existujú v 2- (150/1 a 150/2) a 3-voznovom prevedení (150/0 a 150/1); hydraulicky prenos výkonu, 285hp motor pod podlahou každého vozňa, max. rýchlosť 121km/h, usporiadanie sedadiel 2+3, kapacita sa rôzni. V skutočnosti ich vidno už len veľmi zriedka, hoci sa môžu objavovať na trati do Sheringhamu alebo GtY.

153 – tzv. Super Sprinter. Pôvodne boli vyrobene ako motorové vozne r. 155 firmou Leyland v r. 1987-88, ale v r. 1991-92 ich Hunslet-Barclay Kilmarnock prestaval na dvojdielne jednotky s označením 153. Bežne ich ale vidno premávať samostatne, ako motorové vozne. Majú 213kW motor pod podlahou, hydraulicky prenos výkonu, max. rýchlosť 121km/h, 66 miest v usporiadaní 2+2.

156 – tiež prezývaný Super Sprinter. Vyrobených 114ks v r. 1987-89 firmou Metro-Cammell Birmingham (dnes Alsthom). Dvojvozňová jednotka s 2 x 200 (210) kW motorom, hydraulicky prenos výkonu, max. rýchlosť 121km/h, kapacita 84+79 alebo 72-78+68-74 v usporiadaní 2+2.

158 – Express Sprinter. Výrobok BREL Derby z r. 1989-92, celkom vyrobených 182ks v 2- a 3-voznovom prevedení; 350 alebo 400hp motor v každom vozni pod podlahou; max. rýchlosť 145km/h. Sedadla 2+2 (niektoré spol. ale majú v 1. triede 2+1), kapacita 64/68/70+(70)+60-70, podľa spoločnosti a verzie.

170 – Turbostar, výrobok ADtranz Derby (dnes Bombardier). Celkom bolo pre britských dopravcov vyrobených viac ako 300ks v 2- a 3-voznovom vyhotovení. 2 resp. 3x 300kW motor MTU pod podlahou, hydraulicky prenos, max. rýchlosť 160km/h; kapacita 120 až 178 sedadiel (podľa vyhotovenia, verzie a spoločnosti) v usporiadaní 2+2, v 1. tr. 2+1.

elektrické jednotky:

317 – povodne boli vyrobene v dvoch sériách v r. 1981-82 a 1985-86 v závodoch BREL v Yorku a Derby pre novo elektrifikovanú trať London/St. Pancras – Bedford. Vďaka množstvu problémov boli niekoľko raz upravované a modernizované a menili majiteľov. Dnes ich najväčšiu flotilu prevádzkuje WAGN Service. Jednosystémová (25kV 50Hz) štvorvozňová jednotka (176-270 sedadiel, usporiadanie 2+2 alebo 2+3), 746kW, max. rýchlosť 100mph (161km/h).

365 – tzv. Networker, štvorvozňová, veľmi tichá jednotka. Celkom ich je v prevádzke 40 v dvoch verziách, ktoré sa ale značením nijako neodlišujú. 16 súprav je vybavených spodným zberačom (napájenie z tretej koľajnice), miesto pantografu majú zaplechované; ostatných 24 ma normálny pantograf. Tie pantografové prevádzkuje WAGN Service v pôvodnom žlto-bielo-červeno-modrom nátere, “spodné napájanie” prevádzkuje Connex South Eastern, v bielo-žltom nátere. Súpravy WAGN prechádzajú drobnými úpravami predného čela, montážou klimatizácie a nového osvetlenie; očakáva sa, že aj Connex prevedie také iste úpravy. Výrobok ABB/ADtranz York, r. 1994-97, 255 sedadiel v 2. a 12 v 1.tr., 1256kW (25kV 50Hz pre pantografové vyhotovenie, resp. 750V v tretej koľajnici), max. rýchlosť 100mph.

riadiace vozne:

DBSO – celkom 14 vozňov Mk.2E a F (BREL Derby) bolo v BREL Glasgow v r. 1979 (10ks) a 1985-86 (4ks) prerobených na riadiace vozne DBSO pridaním stanovišťa so systémom diaľkového ovládania lokomotívy TDM na jeden koniec vozňa. 32 cestujúcich sedí po 4 v boxoch so stolíkom. Max. rýchlosť 100mph.

DVT – nástupca DBSO, ale špeciálne vyvinutý pre svoj účel, hoci na báze vozňov Mk.3 (BREL Derby) a Mk.4 (Metro-Cammell / BREL Crewe). V r. 1988 bolo celkom vyrobených asi 85 vozňov tohto typu. DVT je konštrukčne “predpripravený”  na budúcu rekonštrukciu na vozeň s naklápacou skriňou. V DVT sa cestujúci nevozia – pozostáva zo stanovišťa, služobného priestoru pre personál a batožinového oddielu. Max. rýchlosť 110mph (DVT na báze Mk.4 majú konštrukčnú rýchlosť 140mph (225km/h)).

DBSO aj DVT dokážu “komunikovať” s viacerými radmi lokomotív, hoci originál boli vyvinuté pre spoluprácu s r. 86 (DBSO), resp. 90 (DVT). Je normálne vidieť na jednom konci vlaku loko 90 a na druhom DBSO - hoci “správne” by malo byt 90+DVT – alebo na jednom konci DBSO a na druhom 47.

osobné vozne:

Mk.2 – prototyp a prvé vozne boli vyrobené v r. 1964, vyrábali sa do r. 1975 vo verziách A až F.

Mk.3 – z r. 1972-88, existujú v troch verziách: Mk.3 (pre súpravy HighSpeedtrain), Mk.3A a Mk.3B (tieto sa dajú použiť aj pre rušňom ťahané vlaky).

Drvivá väčšina britských os. vozňov vznikla v závodoch BREL, najmä v Derby, tiež v Doncasteri, Yorku alebo Wolwertone, niektoré vyhotovenia vyrábal aj Metro-Cammell.
Britské vozne sa zdajú maličké, čo je spôsobené tým, že 1) na peróne stojíte v úrovni podlahy, 2) nemajú kupolovitú strechu ako naše, 3) majú menšie okna a 4) sú ozaj o niečo menšie: 22 x 2.44 x 3.66m v porovnaní s našimi .