VÝLET NA KŘIVOKLÁT - Zvláštní vlak s parní lokomotivou 498.022 dne 10. prosince 2005.

V piatok (09.12.2005) večer vyrážam R 374 do Prahy, aby ráno okolo polšiestej som bol v depe Praha-Libeň privítaný prvými fandami od mašinky. Skladám veci do modrého vagónika SR-016 a s fotoaparátom vyrážam za tmy robiť prvé fotočky parnej mašinky 498.022. Prichádza Pavel (Uvýr)+syn a neskoršie aj Radek (Sudař) s Kačenkou (parná fenka - pes).

Mašinka sa vlastnou silou vyberá zo svojej „spálničky“ na kanál a dozbrojenie. Okolo 08:00 vyrážame na cestu do stanice Praha-Braník. Pri prechádzaní stanicou Praha hl.n. sa nám naskytol pohľad pre bohov: ľudia stáli s otvorenými ústami a nemým údivom, čo to prechádza cez stanicu. V žst. Praha-Vršovice míňame historickú súpravu vozňov Balm z Plzne a rozobratú súpravu starého pražského metra, ktorá ide do Plzne na rekonštrukciu. Vcházame do cieľovej stanice, kde sme očakávaní davmi zvedavých ľudí. Po vykrižovaní s osobným vlakom a po príchode historickej súpravy sa albatros vydáva na malú cestu po staničke – obiehanie a spájanie historických súprav dokopy.

Radenie vlaku: HDV 498.022+SR-016+5xBalm+1xAe+12xCe(Be)-spolu to bolo 19 vozňov. Na konci súpravy bola ešte aj postrková lokomotíva 752.001. Je čas odchodu (09:05) a vyrážame na 82 km dlhú cestu. Postrková mašinka nás opúšťa v stanici Praha-Smíchov, odkiaľ pokračujeme už sami. Prichádzame do stanice Beroun, kde sa mašinka musí premiestniť z jedného konca vlaku na druhý, aby sme v ďalšej jazde mohli pokračovať s tendrom vpred. Blížime sa do cieľa našej cesty, čím bol hrad Křivoklát. Cestujúcu verejnosť vykladáme na zástavke nadvakrát a potom s prázdnou súpravou pokračujeme do stanice Rakovník

„Hrad Křivoklát, který je cílem dnešní cesty patří k nejstarším a bezesporu i nejkrásnejším hradům v naší republice. Historie hradu sahá až do 13. století a bylněkolikrát pŕestavován. Byl oblíbeným hradem Karla IV. Prohlídka interiérů hradu trvá cca 60 min. a prohlédnete si kapli, rytířský sál, královský sál, Fϋrsenberskou knihovnu, sklepení a nakonec i hladomornu.
Dále je možno navštívit na nádvoří expozice: Galerie Nakřivo, Bylinková čajovna, Vinotéka, Zbrojířství, Svíčkařství, Kovárna, Expozice Křivokládska, Starožitnosti, Prodej řemeslnických výrobků a Restauraci.“ - tak znie oficiálny sprievodca.

V malej ale malebnej staničke – Městečko u Křivoklátu čakáme na vykrižovanie s osobným vlakom a pokračujeme v ceste. Prichádzame do stanice Rakovník, kde na nás čakajú už hasiči s autom plným vody pre našu „smädnú“ mašinku. Počas čakania na ďalšiu várku vody sa chlapci púšťajú do prevádzkového ošetrenia a do mazania najdôležitejších častí lokomotívy. Keďže mašinka bola veľmi smädná, tak jedno auto bolo málo a preto sa hasiči vybrali do dediny pre vodu. Vrátili sa ale s prázdnou nádržou a slovami, že nenašli žiadny hydrant. Tak sme museli ísť s mašinkou na vodu do depa.

Okolo 16:00 vyrážame na spiatočnú cestu späť do Prahy a v Křivoklátě doberáme cestujúcich. Do cieľa našej spiatočnej cesty, počas ktrorej bola vo vlaku dobrá nálada, prichádzame v skorých večerných hodinách. V stanici Praha-Braník nás ešte čaká rozposunovanie a odstavenie historickej súpravy (vozne Be+Ce), obehnutie Albíka a privesenie na ďalšiu historickú súpravu zloženú s vozňov Balm, ktoré berieme do stanice Praha-Vršovice (odtiaľ potom pokračujú domov do stanice Plzeň). My pokračujeme s Albíkom a vozňom SR-016 do depa Praha-Libeň. Po príchode do depa mašinka smeruje na kanál, aby sa previedlo prevádzkové ošetrenie a dozbrojenie vodou. V neskorých večerných hodinách sa Albík po ťažkom dni a náročnej ceste sa ukladá spinkať do svojej spálne (hangáru). V nedelu ho čakajú prípravné práce na pondelnajšiu cestu po pražských spojkách a do ŽOS České Velenice.