Margecany - Rušňové depo

Nasadol som na Os 7815 s odchodom z Vrútok o 15:08. Na čele vlaku bol radený žilinský peršing 163.118. Z Vrútok odišiel vlak na čas. Hneď ako som nastúpil môj prst bol pripravený na spúšti fotoaparátu. Mojim cieľom bolo využiť posledné slnečné lúče tohto dňa k foteniu. Vo väčšine prípadov som ho venoval staničným objektom. Prvou „obeťou“ pohľadu cez objektív bola zastávka v Sučanoch. Nasledovali Turany. Oproti staničnej budove som zhliadol na poslednej vlakovej koľaji odstavené mechanizmy firmy ELTRA, kde sa mi podarilo zachytiť rosničku T 334.0907 aj so snehovou pokrývkou strechy stanovištia obsluhy.

Počas celej cesty (ak som niečo nefotil) som rozmýšľal, že tento mini cestovateľský zážitok mi bude málo. O tom či absolvujem ešte nejaký výlet ( „fotovačku - nový výraz na VLAKY.NET označujúci príjemne strávený deň fotením všetkého čo súvisí so železnicou“) počas môjho pobytu na východe rozhodovalo počasie. To bolo počas celých sviatkov na Slovensku (aj v Európe) veľmi nepriaznivé na fotovačky. Skrátka ani psa nebolo hodné vonku vyhnať.

Pomaly, ale isto sa „môj“ vláčik na čele so žilinským peršingom blížil k cieľu. V žel. st. Štrba vláčik čakal dlhšie ako obyčajne na svetelný signál (keďže už bolo tma) výpravcu k odchodu zo stanice smerom do Svitu. Dôvodom dlhšieho pobytu bolo čakanie a danie prednosti zmeškanému IC 511 Váh na čele s bratislavským Esom 363.143, ktorý mal namierené z Bratislavy do Košíc. V žel. st. Štrba panovala ozajstná vianočná atmosféra. Všade sneh, praskajúci pod nohami cestujúcich smerujúcich na ozubnicovú železnicu smerom na Štrbské Pleso, vianočný stromček pred stanicou, cencúle na streche....zima so všetkým ako sa patrí. Po príchode do železničnej stanice Poprad-Tatry som ešte netušil, že pár minútové meškanie opäť narastie o niekoľko minút. Vlak od svojho pravidelného odchodu meškal už cca 30 min. Po príchode vláčika do žel. st. Spišská Nová Ves som očakával a nedočkavo zohrieval miesto pre moju sestru s deťmi. Samozrejme informáciu som dostal hneď s prvej ruky citujem synovcove slová:....“na začiatku vlaku sú dve lokomotívy!!! Jedna z nich je stará so zeleným pásom a druhá je tá novšia so žltým, také v Bratislave nejazdia“. Pred cieľom som pobalil všetky caky paky a ponáhľal sa na začiatok vlaku (do prvého vozňa), či je ešte stále na čele radený šesťkolák. Keď som vystúpil na čele vlaku bol veru radená spišská 183.003 a za ňou žilinský peršing, ktorý šiel bez výkonu zrejme už od Popradu až do Košíc.

S príchodom nového dňa (27.12.2007) mi stále vŕtala hlavou myšlienka ísť fotiť alebo to nechať na inokedy??? Stále som sa nevedel rozhodnúť. Mal som ešte 2 hodinky k dobru, aby som stihol Os 7809, ktorým som sa chcel odpraviť do Margecian. Kde sa mi naposledy veľmi páčilo, keď sme si spoločne s bratom urobili jesenný výlet k Bujanovskému tunelu. Máme tam vyhliadnutých pár skvelých miest na fotenie. Nakoniec som sa šiel. Aj napriek mrazu a zime, ktorá panovala vonku. Nastúpil som na spomínaný Os s pravidelným odchodom 12:10 a príchodom do Margecian o 12:18. Na čele vlaku bol radený košický peršing 163.051, ktorému som venoval pohľad cez objektív až v Margecanoch. Po jeho odchode sa na prvom nástupišti objavil veľký zhluk cestujúcich, ktorí netrpezlivo čakali na príchod MOs z RD Margecany. Po chvíľke pozorovania masovej akcie som sa porozhliadol po okolí. Moje oči hneď zhliadli dva nové objekty, pre čip môjho foťáka. Špišskú žehličku 110.002 a snežný pluh KSP – 411S – 07, pôvodne deponovananý v RD Spišská Nová Ves. Za ním stála 730.605 pod správou ŽSR.

Po fotení spomínaných mašiniek som sa vrátil k sledovaniu masovej akcie nástupu na MOs 7756 do Nálepkova. Motorový vlak bol dlhší ako obyčajne. Na čele vlaku bola radená 812.044 za ňou 011.884, 812.024, 812.022, 011.151, 011.891 a na konci 812.025. Také to radenie je od nového GVD. Vlak sa postupne počas svojej cesty do Nálepkova delí. Najprv sa na zastávke Gelnica mesto odpojila 812.025 + 011.151, ktorý sa vracia ako MOs 7777 hneď naspäť so zamestnancami jednej elektronickej firmy, ktorá sídli v Krompachoch. Ďalšia časť vlaku sa odpojí v Mníšku nad Hnilcom a posedná pokračuje až do Nálepkova. Túto informáciu som dostal v RD.

Počas krátkeho „fotoprestoja“ bolo zahlásené v staničnom rozhlase 15 min. meškanie R 608 na čele s Gorilou. Po príchode rýchlika do stanice sa uskutočnilo zvesenie pražského Banána 150.015, ktorý neskôr čakal pred vchodovým návestidlom na R 811 Horehronec z Červenej Skaly. Tu zrazu počujem so smeru Gelnického záhlavia rachot dieslového motora na čele R 811 bola radená zvolenská 745.071. Horehronec prišiel pravdepodobne na čas, keďže som bol mimo stanice kôli foteniu 150-ky (neviem to potvrdiť). Musím povedať, že mi krásne „pózovala“.. Po prejazde rýchlika cez vchodové návestidlo odišla do stanice aj 150-ka. Tá bola obsluhou zavesená už na začiatok R 811, ktorý ďalej pokračoval do Košíc. Kým čakal na povel výpravcu ešte predtým bol vypravený zo stanice R 603 Čingov na čele s 362.003. Na stanici teda pribudla 754.071, ktorá čakala na R 810 Horehronec z Košíc s pokračovaní cez Červenú Skalu do Bratislavy.

Nadišiel čas pre návštevu RD v Margecanoch. Z detských čias vždy, keď som cestoval spolu s ocom motorákom z Margecian do Gelnice. Neunikol mojej pozornosti život v RD.  Prvé, čo som si všímal bol ruch v RD. Teraz sa tento ruch vytratil do zabudnutia. Ešte pred pár rokmi (cca 10-timi) tam „parkovalo“ 15 Sergejov. Dnes keď sa pozriem na miesta, kde som ich vídaval je vysoká tráva, miestami pokrytá čerstvo napadaným snehom. Je to smutné ako sa to celé mení.
Pred vstupom na „posvätnú pôdu“ RD som zašiel do „domčeka pána výhybkára“, kde som sa opýtal, či si môžem spraviť pár záberov. Prítomný pán bol veľmi ochotný a odporučil ma na rušňovodiča, ktorý mi vraj všetko ochotne poukazuje. Tak som sa vybral s povolením na „posvätnú pôdu“ kde je vstup nezamestnaný osobám zakázaný.
 

Hneď prvou obeťou bola 812.046, neďaleko nej stála vedľa budovy spišská 710.003. Poprosil som rušňovodiča, či by nebolo možné ju trošku posunúť ďalej do steny budovy, aby som si ju mohol v plnej kráse vyfotiť. Bol som prekvapený, keď sa ma opýtal, či ju nepresunieme radšej na točňu. Ja som nemal dôvod nesúhlasiť. Po chvíľke sa mi rosnička vo svojej celej kráse predviedla na móle zvanom točňa. To som ešte netušil akú smutnú správu mi o chvíľku povie pán rušňovodič v súvislosti s ňou. Vraví: ...“vyfoťte si ju poriadne to budú asi posledné zábery. Na začiatku roku ide do šrotu. Jednoducho sa ide rozpáliť.“ Všimol som si počas fotenia, že jej chýba výrobný štítok označenia na jednej z bočníc. Upozornil som na to rušňovodiča, otázkou že už na tom intenzívne pracujete, keď jej chýba označenie??? S prekvapením a mávnutím ruky povedal: ..“to nemá obdobu, nejaký chytrák si ju už privlastnil. Niekto, kto dobre vedel, aký osud čaká rosničku v najbližších mesiacoch.“  So smutným pohľadom som jej venoval posledné zábery a odprevadil som ju spoločne s rušňovodičom na stanovišti do rotundy. Tam motor zhasol, zavreli sa dvere, nastalo ticho a čakanie na horúce plamene autogénu a ruky demontážnej čaty. Nevedeli mi povedať presný dátum jej premiestnenia na „miesto určenia“. Takže fanúšikovia prichádzate o ďalšiu mašinku, ktorá vykonala svoju prácu poctivo a svedomito. Dozvedel som sa ešte jednu vec v súvislosti s touto informáciou. Ako náhrada za ňu by mala prísť do Margecian, niektorá z rosničiek z RD Žilina 014 alebo 041. V rotunde, kde sme odstavili rosničku bol deponovaný favorit 731.036 spoločne s dvojkou 721.099 a 100, ktoré sú priebežne nasadzované na manipulačné vlaky smerom na Červenú Skalu alebo do Spišských Vlach. Chvíľku sme sa rozprávali a dostali sme sa až do administratívnej budovy RD. Kde som si odfotil pamätnú tabulu, ktorú zhotovil už bývalý pracovník depa. Pozrel som si fotografie z histórie depa a pomaly sa pobral s prianím všetkého dobrého v novom roku na stanicu.

V stanici už čakala 754.071, ktorej som venoval pár pohľadov cez objektív. Pred príchodom Os 7808 smerom na Spišskú Novú Ves mal prísť Os 7811 s uvedeného smeru. Železničný rozhlas hlásil meškanie 15 min., ktoré sa obyčajne môže zmeniť a o zmene budú cestujúcu verejnosť v čas informovať. Nastúpil som na Os 7808, ktorý prišiel na čas. Po ceste späť som ešte sledoval, či sa neminieme s meškajúci Os 7811 so smeru Spišská Nová Ves. „Môj“ vlak bol už v Richnave, kde som ukončil môj posledný výlet v roku 2005. Ako sa vraví trpezlivosť ruže prináša...pobral som sa ešte predsa na zastávku v nádeji, že každú chvíľu príde zmeškaný vlak. Aj prišiel a ešte k tomu znovu so šesťkolákom 183.001 na čele vlaku. Za ním bol radení košický peršing 163.050, ktorý šiel znovu bez výkonu. Konečne som sa pobral spokojný domov a tešil sa na šálku horúceho čaju.

Tento článok by som chcel venovať ako poďakovanie milým a ústretovým ľudom z RD Margecany, ktorí sa ešte stále nájdu na železnici.

Všetko dobré do nového roku vám všetkým želá Vampi.