Opäť úradoval sneh
V utorok 7.2.2006 prišla opäť chvíľa, aby som sa vydal na cestu do školy. Keď som v hustom snežení kráčal na stanicu uvidel som na „mojom“ vlaku motorový vozeň 811.026 – Olinečka, a ihneď som si spomenul na nedávnu reportáž ako tieto stroje neúspešne bojovali so snehovou kalamitou. V kútiku duše som dúfal, že dnes by sa to nemuselo opakovať, chcel som totiž po čase zažiť normálnu cestu do Žiliny. Pred odchodom vlaku som stihol odfotiť oba osobné vlaky a dokonca i manipulačný, ktorý opäť raz zavítal na našu malú stanicu v Starej Turej.
Nadišiel čas odchodu, motorový vozeň sa ľahko rozbehol po čerstvo zasnežených koľajniciach, avšak iba na pár metrov. Zrazu zhasol motor, a vlak zastavil. Nasledovalo však pohotové naštartovanie motora a pokus o rozjazd, no bez žiadaného výsledku - motor opäť zhasol a rušeň sa ani nepohol, táto situácia sa zopakovala niekoľko krát. Po 3. koľaji sa pomaly priblížil manipulačný vlak na čele s 742.387 so zvedavou čatou, ktorá chcela pomôcť. Nebolo to však potrebné, pretože zázrakom sa Olinečka trocha umúdrila a nakoniec sa rozbehla a dosiahla rýchlosť cca 30km/h za neustáleho zhasínania a štartovania motora. Vlakvedúci pri kontrole cestovných dokladov na otázku jedného z cestujúcich odpovedal iba: „...scípá to, ale hádam zájdeme...“. Do dopravne Vaďovce sme sa doplazili rýchlosťou asi 40km/h s 12 minútovým meškaním.
V čase predpísaného príchodu do Nového Mesta nad Váhom sme sa dopracovali do zastávky Višňové, kde značne rozhnevaný a nervózny rušňovodič vystúpil a začal sa zaoberať Olinečkou. Po pokuse o rozjazd však nastalo iba prudké trhnutie a následné zastavenie motora. Po naštartovaní a opätovnom trhnutí sa rušeň predsa len pohol avšak len na pár metrov a zastavil tesne pred priecestím vo Višňovom. Vlakvedúci s úsmevom na tvári oznámil cestujúcim neschopnosť rušňa slovami: „...chvíľku si posedíme v teple, príde druhá mašina...“, dôvodom boli opäť navlhnuté trakčné motory. Vlakvedúci následne odišiel s červenou zástavkou v rukách kryť súpravu. Keď som chcel vystúpiť, aby som urobil zopár fotiek, rozhnevaný rušňovodič mi pred nosom zavrel dvere, a tak mi neostávalo nič iné ako čakať. Netrvalo dlho a o 15:15 dorazila pomoc v podobe motorového vozňa 810.503.
Spočiatku sa rýchlosť jazdy akou sme pokračovali v ceste veľmi podobala tej predtým, keď Olinečka márne protestovala. Akvárko (810) sa však nedalo zahanbiť a pomaličky sme dosiahli dovolenú, a najmä mnohými cestujúcimi vytúženú, 80-kilometrovú rýchlosť. V Čachticiach už netrpezlivo čakal dávno zmeškaný a plne obsadený Os3112 s 810.499 na čele, ktorý ihneď „vyštartoval raketovou rýchlosťou“ ako sa na 810-tky patrí.
Do Nového Mesta nad Váhom sme dorazili o 15:33, čo predstavovalo asi 42-minútové meškanie, a ja som nestihol svojho „obľúbeného“ Spišana R609 ani R707 Beckov. Na druhej koľaji už stál pripravený Os3114 v zostave 810.387 + 011.642, a za ním MUV-ka spolu s traťovákmi, ktorí odišli na trať riešiť kalamitu, ihneď po príchode 18 minút zmeškaného Os3119, ktorý sa nemohol dostať z dopravne Poriadie kvôli čerstvo napadanému snehu. Podľa rušňovodičových slov sa musel na štyri krát rozbiehať, a snehu už vraj napadlo dosť i na frézu.
Opäť jeden názorný príklad čo dokáže napáchať sneh, ak sa situácia začína riešiť až keď vlaky meškajú. Jediným šťastím tohto dňa bol zrejeme fakt, že po neschopnosti Olinečky, ktorá bola už odstavená v pomocnom depe v Novom Meste, sa na trati už nachádzali iba spoľahlivejšie 810-tky. Výpravca mal od tej chvíle čo robiť, pretože mal na trati okrem meškajúcich pravidelných osobných vlakov i manipulačný a pracovný vlak, a bolo to poznať i podľa nervóznych hlásení do vysielačky ozývajúcich sa z dopravnej kancelárie.
Snímky: autor.
Galéria
Diskusia
