Píšeme prezývky rušňov s veľkým, alebo s malým začiatočným písmenom?

Vznik vlastného mena je výsledkom komunikačnej potreby pomenovať niekoho/niečo ako jedinečný objekt, a tým vyzdvihnúť jeho dôležitosť. Táto dôležitosť sa naznačuje aj graficky veľkým začiatočným písmenom.

Spomedzi viacerých typov vlastných mien tvoria zaujímavú skupinu prezývky. Prezývky sú slangové vlastné mená, ktoré pomenúvajú jedinečné osoby, zvieratá alebo veci. Tvorenie prezývok ako „produktu“ spontánnej, bežnej, neoficiálnej a prevažne citovo zafarbenej komunikácie je primárne záležitosťou ústnej podoby jazyka. Je prirodzené, že v ústnej realizácii sa používatelia jazyka nemusia zamýšľať nad pravopisom. V písanej realizácii však táto otázka nadobúda oprávnený význam.

Miera záväznosti jazykového javu sa priamo úmerne zvyšuje so stupňom oficiálnosti a verejnosti. Inak povedané, čím oficiálnejšia a verejnejšia komunikačná situácia, tým striktnejšie pravidlá na používanie jazyka a tým tvrdšie sankcie za porušenie týchto pravidiel. Napríklad inak sa hodnotí použitie slangového slova prezidentom pri raňajkách v kruhu rodiny a inak pri novoročnom prejave. Rozličnú mieru oficiálnosti môžeme pozorovať aj na stránkach VLAKY.NET. Publikované články a reportáže sa vyznačujú väčšou oficiálnosťou (a teda aj zvýšenými nárokmi na formálnu a pravopisnú úpravu) než diskusné príspevky, v ktorých je norma voľnejšia.

Neistota pri písaní PR podľa mňa pramení práve v tom, že ide o neoficiálne pomenovania, používané úzkym okruhom ľudí (železničiari, železniční fanúšikovia). A neoficiálnosť, ako bolo spomenuté, je spojená s nižšou mierou záväznosti a s následnou variantnosťou. S variantnosťou sa stretávame aj pri písaní PR, preto medzi niektorými používateľmi jazyka vzniká oprávnená neistota, či PR písať s veľkým, alebo s malým začiatočným písmenom.

Pri hľadaní odpovede môžeme siahnuť po základnej pravopisnej príručke, ktorou sú Pravidlá slovenského pravopisu (3. vyd., 2000). Tu sa síce výslovné poučenie o písaní prezývok nenachádza, ale spomína sa, že s veľkým začiatočným písmenom okrem iného píšeme názvy ľudských výrobkov. Medzi nimi sa na s. 68 – 69 uvádzajú aj názvy typov a značiek sériových technických výrobkov. Do tejto skupiny by bolo možné zaradiť aj slangové, prezývkové názvy rušňov, pri ktorých ide o pomenovanie celého radu (Gorila, Peršing, Laminátka, Princezná, Okuliarnik, Štoker) alebo o pomenovanie konkrétneho rušňa v rámci radu (Máša, Dáša, Vierka, Renátka, Júlia). Často dochádza k tomu, že prezývkou podľa situácie možno pomenovať buď celú sériu, alebo jedného reprezentanta série, napr.:

• a.) Gorila jazdí prevažne na čele medzinárodných a vnútroštátnych vlakov vyššej kategórie EC a IC. (=celý rad, nie konkrétny rušeň).
• b.) Videl som Gorilu (=nie celý rad, ale konkrétneho reprezentanta daného radu, napr. 350.001).

Poznatok, že „vlastní jméno celé série má schopnost pojmenovávat jak celou sérii, tak metonymicky i jednotlivé členy série“ (R. Šrámek), autora vedie ku konštatovaniu, že môže dôjsť k tzv. apelativizácii, teda k odvodeniu všeobecného mena z vlastného mena. Potom sa rozlišuje vlastné meno Tatra (pomenovanie série) a všeobecné tatra (pomenovanie výrobku v rámci série), podobne Škoda – škoda, Trabant – trabant. Pravdepodobne z tohto dôvodu sa ozývajú hlasy, preferujúce písanie s malým začiatočným písmenom. Ak by sme prijali tento argument, museli by sme striktne rozlišovať písanie typu Peršing (pomenovanie série) a písanie peršing (pomenovanie jedného z viacerých predstaviteľov série). Tento spôsob sa mi zdá komplikovaný, preto navrhujem vo všetkých prípadoch písať veľké písmeno, pretože ide o názov jednotliviny v rámci istého druhu. To, že prezývkou Gorila môžeme pomenovať viacero rušňov, napr. 350.001, 350.002 a i., na situácii nič nemení. Na „skupinové“ vlastné mená možno nájsť niekoľko analogických príklady. Spomeniem dva:

1. Rodné mená. Meno Peter pomenúva všetkých jednotlivcov, ktorí boli takto pokrstení, čiže označuje „sériu, rad“ ľudí s meno Peter (napr. Peter má dnes meniny.), ale podľa situácie označuje aj konkrétneho človeka s menom Peter (Peter, dávaj pozor!).
   
   
2. Mená príslušníkov národov. Vlastné meno Slovák môže označovať jednak „sériu, rad“, teda príslušníkov jedného národa (V Prahe stretneš Slováka na každom kroku.), ale aj konkrétneho jednotlivca (Ty si teda riadny Slovák!). A v obidvoch prípadoch píšeme veľké začiatočné písmeno.

Prezývkou teda možno označiť dva typy vlastného mena:

• a.) jedinečné-unikátne (jedinečnosť, unikátnosť série sa prejavuje v porovnaní s inou sériou: napr. 350 Gorila vz. 240 Laminátka)
  
  
• b.) jedinečné-skupinové (v rámci istej série): môže sa realizovať rovnakým pomenovaním ako celá séria (Banán, Okuliarnik, Čmeliak) alebo osobitným pomenovaním (Beátka, Renátka, Rychlá růža, Júlia).

Vynára sa ešte otázka, ako písať viacslovné prezývky. Druhé komponenty v rámci viacslovných prezývok píšeme veľkým písmenom vtedy, keď tieto komponenty sú samy osebe vlastnými menami. Píšeme teda Hviezdoslavov Kubín, nie *kubín, pretože Kubín je samo osebe vlastné meno, ale Nobelova cena (samotné slovo cena nie je vlastné meno). Podobne je to aj pri PR: Bobina -> Malá Bobina, Peršing -> Trojkový Peršing, ale Ruský býk (nemáme prezývku Býk), Veselá krava (nemáme prezývku Krava). V tomto ohľade maličké nedôslednosti nájdeme aj na stránke http://www.vlaky.net/servis/sprava.asp?lang=1&id=15: Malá Bobina – Vrecková bobina, Dvojkový Peršing – Trojkový peršing, Striedavý peršing. Podľa môjho názoru by sa malo písať Vrecková Bobina, Trojkový Peršing, Striedavý Peršing.

Záver:

Z uvedených riadkov vyplýva odporúčanie, aby sa prezývky rušňov ako špecifický druh vlastných mien písali s veľkým začiatočným písmenom. Opierame sa o tieto argumenty:

1. PR sú pomenovania jedinečných vecí, konkrétne technických dopravných zariadení, vyrábaných v sériách, radoch.
   
   
2. Viaceré prezývky sú odvodené od iných vlastných mien (najčastejšie osobných), v týchto prípadoch neváhame a píšeme veľké písmeno, napr. Marfuša, Sergej, Anton. V záujme unifikácie by bolo vhodné písať veľké začiatočné písmená pri všetkých PR.
   
   
3. Jedným a tým istým slovom možno označiť celý rad alebo len konkrétny výrobok v rámci radu. Podobne ako pri prezývkach, ktoré sa týkajú konkrétneho výrobku (napr. 240.013 – Tasmánsky diabol, 240.140 – Citrónka), veľké písmeno navrhujeme písať bez ohľadu na to, či ide o označenie konkrétneho výrobku alebo celej série (Peršing, Bobina, Žehlička).
   
   
4. Na stránkach VLAKY.NET sa PR väčšinovo píšu s veľkým začiatočným písmenom.

Úplne posledná poznámka:

V súvislosti s touto problematikou sa vynára pomerne veľké množstvo otázok, ktoré zaujímajú aj jazykovedu (napr. motivácia PR, ich variantnosť, komunikačná sféra, v ktorej sa používajú a pod.). Ale o tom možno nabudúce.

Materiálový zdroj prezývok: VLAKY.NET