Januárová zima v RD Kraľovany

Samozrejme nemohol som im odolať a tak som sa rozhodol, že navštívim RD v Kraľovanoch. Netrvalo dlho, zbalil som si foťák, statív, teplo sa obliekol a pobral sa na stanicu do Vrútok. Prišiel som o čosi skôr. Do príchodu Os 7859 som mal chvíľku čas. Nemohol som vynechať mašinky, ktoré odpočívali na odstavných koľajách stanice. Na 3. nástupišti, na 1. koľaji stál na čele osobáku zvolenský „okuliarnik“ 750.094 čakajúc na svoj čas odchodu smerom do Hornej Štubne. Neďaleko smerom na Martin odpočívala 754.003-ka a vedľa nej sa vyhrievala na slnku 754.054-ka, čakajúc na svoje vozne aby ich bezpečne spolu s cestujúcou verejnosťou prepravili zasneženou krajinou až do konečnej stanice.

Staničný rozhlas ohlásil príchod Os 7859 zo Žiliny do Ružomberka s pravidelným odchodom 12:25 min. Na čele bol radený žilinský „peršing“ 162.001. Venoval som mu pohľad cez hľadáčik môjho foťáka a už som aj naskakoval do prvého vozňa. Cesta mi ubehla veľmi rýchlo....Sučany, Turany, Krpeľany, Šútovo a Kraľovany ...a už som hneď vystupoval. V Turanoch som si pri pohľade cez okno všimol, že nie len priaznivci portálu vlaky.net, chcú byť čo najbližšie k svojim železničným miláčikom...ale u nás sa nájdu aj bociany „železničiarske“, ktoré sa rozhodli v teplých mesiacoch monitorovať situáciu priamo v stanici.

Vláčik zastavil v Kraľovanoch na 1.koľaji, kde sa zdržal 9 min, medzi tým prefrčal stanicou IC 405 TATRAN na čele s bratislavskou „gorilou“ 350.013. Rozlúčil som sa s prvým žilinským „prešingom“ pri pokračovaní na jeho ceste do Ružomberka ešte jedným pohľadom cez hľadáčik a išiel som smerom k staničnej budove. Rozhlas zahlásil príchod R 606 LIPTOV na čele s 362.012, počkal som si kým výpravca dá pokyn pre odchod rýchlika zo stanice a pobral sa podchodom na nástupište z ktorého majú kraľovianske motoráčiky namierené smerom na Oravu. Pri výstupe po schodoch na nástupište sa mi pred očami v diaľke vynorila „rotunda“ rušňového depa.

Dovolím si trošku geografie: Kraľovianske depo sa nachádza neďaleko sútoku riek Oravy a Váhu nad ktorým sa vypína kamenný vrch Šíp (v pozadí na fotografiách, jeho nadmorská výška je 1169 m.n.m.).

K nástupišťu sa pomaly blížila Darinka - 811.012, ktorú následne posunovali na koniec MOs 7913 s odchodom 13:41 smerom do Trstenej.
Pomaly, kráčajúc po nástupišti blížiac sa k areálu, snažil som sa „nespúšťať oči z trate“, tak ako mi to prikazovala tabuľa trčiaca z kopy snehu neďaleko čerpacej stanice PH. Na moje počudovanie panoval v čase nedeľného obed v RD čulý ruch. Pozastavil som sa pri vstupnej bráne rotundy s cieľom odfotiť si logo ZS Carga s popisom. Zrazu vyšiel vonku posunovač. Dal som sa s ním do reči, či by som si nemohol niečo pofotiť. Bez zaváhania odpovedal: “Kľudne si foťte, kým je tu toho dosť“. ...pýtam sa: „a kde by som našiel vedúceho alebo niekoho, kto tu tomu dnes velí???? „Ja som tu nie dlho!“ „Musíte ísť do vnútra a tam sa spýtajte.“ Poďakoval som a pokračoval pozdĺž budovy depa až kým som neprišiel k dverám a nespýtal za sa to isté. Odpoveď už bola presnejšia. Vošiel som do vnútra k dverám s mrežou na stene, kde sedel majster. Pozdravil som sa, povedal som, kto som a či by som sa tu mohol pár hodín potúlať, trochu sa tu poobhliadnuť a niečo si popritom nafotiť. Pán majster nemal najmenšie námietky za podmienky...“aby som dal pozor, keďže je dnes v depe taký život.“ Poďakoval som mu a pobral sa medzi mašinky.  

Vo vnútri rotundy bola hrdzavá „zamračená“ 751.191, za ňou 811 a 710.030, kde oddychovali a prečkávali výčiny pani zimy. Po krátkej exkurzii som sa opäť vrátil vonku, kde panovalo krásne počasie. Chcel som ho teda čo najviac využiť. Za rotundou smerom k budove prvého stavadla stáli za sebou zoradené a bežiace na voľnobeh 751.112, 811.005, 751.204, 751.207, 710.002, 721.073, 721.012 a na samom konci zástupu bola 830.185.
Pekne som si ich všetky vyobzeral, vyfotil, popočúval ako sa pekne spolu „rozprávali“ a pomaly sa pobral k stavadlu č.1. Podišiel som k vstupným dverám na ktorých visela výstražná tabuľka so znením „Nezamestnaným tu osobám vstup zakázaný!“ To ma samozrejme neodradilo. Zaklopal som. Po chvíľke sa dvere otvorili. Pozdravil som obsluhu a tým som jej len chcel oznámiť, že som sa informoval u majstra a mám ústne povolenie pohybovať sa v týchto priestoroch. A nakoniec z oznámenia došlo k pozvaniu na návštevu a trochu aj na kus reči.

Ako sa vraví. Svet je malý a obzvlášť Slovensko. Čo čert nechcel, pán, ktorý mal toho času službu na stavadle č.1 je môj krajan. Narodil sa a pochádza z Jakloviec, dediny blízko Margecian. A už som vedel, že odtiaľ tak skoro neodídem. Náš rozhovor sa niesol vo veľmi priateľskej atmosfére, veď aj mal prečo...stretli sa krajania, susedia. Aj napriek tomu, že dotyčný pán už býva a žije 30 rokov na Orave nezabudol na svoj rodný kraj. Od rodného kraja cez známych aj neznámych sme sa dostali až k popisu častí stavadla, jeho schéme a ako to vlastne celé funguje. Dozvedel som sa aj to (dovtedy som nemal, žiaľ príležitosť si to zistiť a informovať sa o tom), že je povinnosťou, aby obsluha stavadla bola vždy v okne počas prechádzania vlaku z alebo do stanice. Z bezpečnostných dôvodu. Ja som bol vždy v tom, že tým dáva znamenie obsluhe rušňa, že je všetko v poriadku t.j. postavenie dopravnej cesty. Mýlil som sa. Možno sa poniektorý usmievate, ale v tomto ozaj nemám prehľad mojou parketou sú viac rušne ako predpisy ŽSR.

Po chvíli zazvonil železničný telefón a to bol pokyn pre obsluhu stavadla aby postavila výmenu smerom na Oravu. Obsluha pár krát otočila kľukov dynama, aby bolo dostatok energie na postavenie výmeny v požadovanom smere na príkaz výpravcu. Pozrel som sa na hodiny, ktoré viseli v kancelárii na stene, práve ukazovali čas 13:40 a o necelú minútu bol pripravený k odchodu MOs 7913 do Trstenej. Vyšiel som pred budovu stavadla pripravil si foťák k záberu a cvak. Už bol môj vlak na čele s 811.004 a Darinkou radenou na jeho konci. O pár minút na to vchádzal cez výmenu do stanice nákladný vlak na čele s „dvojičkou“ 131.069-070. Medzi tým som spozoroval, že obsluha depa začala premiestňovať a meniť poradie u „zamračených“. Presne o 14:02 prešiel výmenou smerom do Ružomberka EC 121 Košičan na čele s 163.124. EC-čko prešlo a hneď od Ružomberka prichádzal nákladný vlak na čele so „šesťkolákom“ 183.012. 

Neďaleko stavadla stál snežný pluh KSP-LP0-411S/63, ktorý bol o deň neskôr presunutý do Vrútok a následne na úsek Horná Štubňa – Kremnica. Rozlúčil som sa s krajanom poďakoval za príjemné pohostenie a pobral sa pomaly k budove depa, kde ešte stále prebiehalo usporiadávanie „zamračených.“ Pôvodné poradie sa už zmenilo. Zamračené stáli už pekne za sebou v tomto zložení: na čele zástupu bola 811.005, 751.207, 751.112, 751.204 a posledné tri ostali nezmenené.

Po odstavení poslednej zamračenej do zástupu som sa opýtal obsluhy... „z akého dôvodu sa dialo presúvanie???“ Dôvodom presúvania bol ich presun, ktorý bol naplánovaný na skorú rannú hodinu 30.1.2006 smerom do Vrútok spolu s KSP. „Prvé dve „zamračené“ budú pokračovať do RD Žilina a 751.204 ostane s KSP vo Vrútkach.“ Poďakoval som sa a z diaľky som počul ako do stanice so smeru od Ružomberka vchádza nákladný vlak na čele, ktorého bola radená 183.017 a za ňou „rosnička“ 710.004. Obsluha na mňa kričí...“tá 710 ide tu k nám budeme ju odpájať z nákladného pri hornom stavadle!“ Pre mňa to bola ďalšia informácia ktorej som sa veľmi potešil. Ešte som si venoval jeden záber samostatnej 710.002 a v duchu som jej odkázal, že tu bude mať súrodenca. Môj rýchly presun smeroval k druhému stavadlu kde sa už konal proces zvesenia 710.004 z nákladného vlaku. Trvalo to necelých 15 min. a už sa 710.004 „tešila“ so svojho príchodu do depa. Nemohol som si nechať ujsť stretnutie „súrodencov a tak som znovu absolvoval rýchly presun k rotunde. Kde som dorazil práve v čas obe rosničky sa stretli, „podali“ si spriahla a spoločne „bafkajúc“ sa hneď pobrali načerpať čerstvých síl k stanici PH. Obom som zaželal pekný zvyšok dňa a pobral sa k Os 7858 s pravidelným odchodom 15:02, ktorý úž bol v stanici. Na čele bol radení košický „peršing“ 163.059.

Po ceste domou som pri prechádzaní vlaku okolo Vrútockej výhrevne zbadal cez okno krásne „pózujúcu“ 182-ku. Nevedel som sa dočkať, kedy vystúpim vo Vrútkach a rýchlim krokom k 182.133, ktorá bola v objatí lúčov zapadajúceho januárového slnka. Stihol som to. Bola to ozajstná „čerešnička na torte“ z vydareného výletu v Kraľovanoch.

Túto reportáž by som rád venoval ochotnému personálu z RD Kraľovany za ich ústretovosť a vľúdnosť pri mojej potulke ďalším zo železničných diep na Slovensku. Patrí im moje veľké ĎAKUJEM!