Ako Slovák do veľkomesta cestoval alebo Prievidza verzus Praha

Rýchlik napodiv nemeškal, tak sme teda nasadli a čakali kým neminieme stanicu Čadca, kde nás colne odbavili a mohli sme konečne ísť spať. Čakal nás totiž od rána pestrý program a ak sme chceli vydržať, museli sme sa poriadne vyspať. Vstali sme o šiestej, sprievodca nám urobil kávičku a už sme čakali kedy tá Praha konečne bude, lebo vonku stále tma až na nejaké svetlá okolo.

Vytúžený moment konečne nastal a po zastavení na hlavnej stanici, nás už čakali naši českí kamaráti. Odobrali sme sa teda do Libne kde na nas čakal náš „domeček na kolečkách“ v ktorom sme tie tri dni prespali. A samozrejme aj 464102, stojaca v zateplenom kanáli. Po náležitom zvítaní ako sa na slovákov a čechov patrí sme si spomínanú lokomotívu popozerali a pofotili. Kedže času bolo dosť, navštívili sme Národné technické múzeum. Po náležitom obede sme stihli ešte Bohuša v jeho grafickom štúdiu a začal sa večer, ktorý sme zakončili v neďalekej reštaurácii.

Na druhé ráno nás čakal vytúžený cieľ cesty Jaroměř, kde sa ukrývala nulková ušatá 464008. Stihli sme ešte návštevu Pražskej burzy železničného všetkého, kde sme stretli našich slovenských kamarátov, kolegov a nadšencov. Cieľom cesty do Jaroměře bolo nafotenie armatúr a iných technických detailov, ktoré potrebujeme na kompletizáciu našej 464001. Keďže stretnutie bolo dohovorené, po našom výstupe z vlaku už na nás čakali a presunuli sme sa do síce na zimu zatvoreného ale pre nás otvoreného múzea v bývalej remíze rušňového depa. Kvalita fotiek síce nie je veľká, no nakoľko tam bola tma, nič iné sa s tým nedalo robiť.

Osmička bola naozaj nádherná a výborne zakonzervovaná, tak sme sa teda prezliekli a fotili odušu. Pred remízou stáli ďalšie historické vozidlá, hlavne vozne, ale keďže nám už neostalo veľa záberov nefotili sme ich. Cestou naspäť do Prahy sme prezerali nafotený materiál a spokojne sme konštatovali že účel našej cesty sme splnili.

Večer sme si vychutnali Prahu očami cestujúcich v električkách, ktoré nás doviezli na miesto vychýrenej Pražskej pivárne Staropramen, kde sme s kolegom Čmoudíkom naplánovali naše ďalšie stretnutie a cestu domov. Ráno nás poctili návštevou chalani „neťáci“ ale to už nastal čas odchodu, takže sme sa rozlúčili a vyrazili rôznymi smermi. Niektorí na Slovensko iný, ako napríklad ja, ešte do Českého Krumlova za súkromnými povinnosťami.

Celkovo, bola to cesta nádherná a preto všetkým zúčastneným ďakujeme za všetko čo pre nás pripravili a vybavili. Určite sa do Prahy ešte vrátime