Prípravy Vrútočanov na Prebúdzanie Katky

Keď sme na jeseň minulého roku ukončili sezónu, vôbec to neznamenalo, že rušne na zimu zamkneme do remízy, do ktorej sa vrátime na jar, oprášime pavučiny, naštartujeme a ideme jazdiť. Všetky rušne si vyžadujú svoju opateru. Najmä parné rušne sú náročné na starostlivú údržbu. A tak dlhé zimné obdobie bolo potrebné využiť na drobné ale aj rozsiahlejšie opravy porúch, ktoré sa objavili v priebehu minuloročnej sezóny. Členovia Spolku Výhrevne Vrútky sa v zime stali mechanikmi, ktorí intenzívne pracovali na oprave drobností, ktoré im počas prevádzky „pili krv“. Tu bolo treba dotiahnuť ventily, tam ich prepúzdriť, prefrézovať dosadacie plochy, pretrieť obratú farbu, atď, atď.

Zelený Anton napríklad potreboval opraviť dýmnicu a popolník. Niekoľkoročná prevádzka rušňa sa na oboch riadne podpísala. A tak bolo potrebné opraviť kapsy popolníka tak, aby za jazdy z neho nevypadávali žeravé uhlíky a nehrozilo nebezpečenstvo požiaru. Rovnako bolo treba vymeniť sitá v dýmnici, ktoré fungujú ako iskrojem a lapajú žeravé iskry, ktoré by mohli vyletieť komínom. Takto to vyzerá ako banalita, ale úspešná realizácia týchto dvoch zdanlivo drobných opráv si v skutočnosti vyžiadala niekoľko týždňov práce a aj nemalé prostriedky vložené do nákupu materiálu – napríklad žiaruvzdorného pletiva, z ktorého šikovné ruky našich členov vyrobili iskrojem.

Šľachtičná nás v lete prekvapila poruchou napájača. Po ukončení sezóny sa ukázalo, že v napájači je trhlina, ktorá spôsobuje jeho nefunkčnosť. Nasledovali viaceré pokusy trhlinu zavariť. Ukázalo sa, že zvárať taký obrovský kus bronzu si vyžaduje iné technické vybavenie, ako je dostupné vo Výhrevni, a tak bolo potrebné vyhľadať pomoc odborníkov. S ich pomocou sa podarilo túto trhlinu aspoň čiastočne zavariť a sfunkčniť tak potrebný napájač. Súčasne s opravou napájača bolo potrebné opraviť aj poruchový ovládací prepínač tohto napájača. Obe dôležité zariadenia sa počas zimy podarilo opraviť a opäť môžu na rušni slúžiť svojmu účelu.

Súčasťou zimných prác boli aj drobné kozmetické úpravy stanovišťa rušňovodiča – pretretie manometrov čiernou farbou, pecných dvierok striebrenkou a stien celého stanovišťa červenou farbou. Už na jeseň sme pripravili – opravili a nanovo o natreli pozičné svetlá na čelo rušňa aj na tender. Vymenili sme nárazníky za nárazníky pôvodného okrúhleho tvaru. Cieľom všetkých týchto prác bolo urobiť rušeň nielen funkčný ale aj pekný tak, aby sme sa v ňom nielen my ale aj naši návštevníci dobre cítili.

Väčšina týchto prác sa vykonala práve včas, aby sme mohli začať novú sezónu. Pre nás je vždy znakom začiatku sezóny jázd historických vlakov pozvánka na pravidelné aprílové „Prebúdzanie Katky“ organizované každoročne pracovníkmi Železničnej spoločnosti Slovensko v Košiciach. Tejto akcie sa pravidelne zúčastňujeme aj s našou technikou a inak to nebolo ani tento rok. Rozdielom oproti rokom minulým bude to, že tentoraz sa akcie zúčastnili aj hostia z Českej republiky, ktorí do Košíc prišli mimoriadnym parným vlakom ťahaným tiež zrekonštruovaným Albatrosom 498.022. Pretože jazdy vlaku s Albatrosom sa na slovenských tratiach zúčastňujeme aj my so Zeleným Antonom (486.007, ktorý len tak mimochodom oslávi v tomto roku svoje 70. narodeniny), bolo pre nás tohtoročné prebúdzanie Katky o niečo komplikovanejšie.

Pretože v týždni pred akciou už na prípravu techniky nebol čas, museli sme využiť aj dni sviatočné na práce na technike. Na Veľkonočnú sobotu 15.4.2006 skoro ráno sme preto zakúrili v peci Šľachtičnej 475.196, aby sme preverili funkčnosť všetkých opravovaných častí – najmä napájacej sústavy. Pár priložených fotografií ukazuje našich mladých ale šikovných mechanikov pri oprave posledných drobných chýb, ktoré sa ukázali, až keď v kotli bol potrebný tlak pary. Maťo Richtarčík a Peťo Szépe, ktorým občas poradil skúsený rušňovodič Ľubo Vaňko sfunkčnili armatúru rušňa tak, že by sa zaň nemuseli hanbiť ani profesionálni mechanici.

Zakúreniu rušňa predchádzalo premazanie a pretesnenie všetkých ventilov a ďalších dôležitých častí armatúry. Po dôkladnom utesnení a kontrole sa kotol aj tender museli naplniť vodou, pripraviť drevo do pece a potom sa už mohlo zakurovať.

Skúška rušňa ukázala, že všetko funguje tak, ako sa patrí. Pre Šľachtičnú aj pre nás teda môže začať ďalšia sezóna. Rušeň môže opäť aj s našou pomocou robiť radosť deťom aj dospelým – všetkým fanúšikom historickej koľajovej techniky. Tešíme sa na stretnutia s Vami na rozličných akciách organizovaných nielen členmi Spolku Výhrevne Vrútky v roku 2006.

Ďalšie informácie z priebehu podujatia prinesieme v najbližších dňoch.