Stavba meniarne

 Tí zručnejší si ju navyše osadia aj stĺpmi trolejového vedenia, no častokrát zabudnú na dôležitý fakt, že elektrifikovaná trať potrebuje aj napájanie – trakčnú meniareň, resp. transformovňu. Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol pre stavbu modelu trakčnej meniarne.

Stavba objektu meniarne začala vymeraním plochy v koľajisku, na ktorej sa mala realizovať. Ako predloha poslúžila trakčná meniareň v Košiciach. Už na prvý pohľad bolo jasné, že to bude kompromis. Čo sa dalo dodržať, bola výška a dĺžka budovy. Po zameraní a prepočítaní do mierky 1:87 (H0) začalo stavanie stien budovy, priestor transformátorov, stĺpy a ich ukotvenie.

Budova stála hneď. Ako materiál bol použitý sololit – spoľahlivý a osvedčený materiál pri stavbe budov, ktorý sa lepil Duvilaxom L-50. Čo dalo viac práce boli okná vyrábané z priesvitného obalu na CD, rebríky a samotná  inštalácia el. rozvodu. Dobrou zábavou bolo nanášanie omietky (tzv. „cukrovanie“, ako to nazvala moja stíhačka).

Dosť ma potrápili samotné transformátory. Dlho som špekuloval ako na to, nakoniec boli chladiče vyrobené z klasiky – konzervového plechu. Ako izolátory boli použité mosadzné nity a korálky kúpené v galantérii.

Ďalšou kapitolou boli stĺpy. Predstava, že z napínacieho pozinkovaného drôtu stočeného do priemeru 30 cm sa stanú stĺpy bola hrozná. Najprv bolo treba drôt narovnať, čo sa podarilo až napnutím drôtu. Napínanie som riešil jednoducho: najprv som zvesil dvere do obývačky a na pánt som upol drôt dĺžky cca 3m. Napnutím som ho natiahol o 5-6 cm pôvodnej dĺžky, čo spôsobilo, že bol ako struna. Pracné bolo aj spracovanie do cik-cak tvaru. Samotné spájkovanie to bola kapitola sama o sebe. Bolo potrebné použiť kyselinu, bez nej to bolo len prilepené studeným spojom. Profil L som si vyrábal vo zveráku (Made in USSR - цена 5p50k ; za 5 rubľov a 50 kopejok je to zverák na nezaplatenie, asi to bude jeho rádioaktívnym fluidom ), materiál bol konzervový plech.

Ku stavbe vchodových brán bolo treba veľa trpezlivosti a dôležité boli hlavne pracovné prípravky. Ako materiál bol použitý už vyššie spomínaný drôt, pletivo na okná proti muchám, medený plech a sekundové lepidlo, ktoré výborne lepí palce.

Celý model som zafarbil farbami Humbrol a Revell, náter som navyše prevádzal ručne-štetcom, nakoľko niesom majiteľom striekacej pištole.

Budova, stĺpy, brány a oplotenie boli zatiaľ umiestnené na sololitovú dosku 30 x 50 cm, aby sa model meniarne mohol zúčastniť Majstrovstiev SR v železničnom modelárstve v kategórii „C“, ktoré organizoval KŽM Bojnice v dňoch 22.-23. apríla 2006.

V budúcnosti bude tento model trakčnej meniarne zakomponovaný do krajinky klubového koľajiska Železnično-modelárskeho klubu pri SPŠD v Košiciach.