Na Liptove sa po rokoch konečne dymilo!

Aj keď sa podarilo časť jej trate vyhlásiť za technickú pamiatku, drzosť, bezohľadnosť, chamtivosť a nenažranosť niektorých bezcharakterných zlodejov v 90- tych rokoch spôsobila, že zo 107 km trate sa do dnešných dní zachovali ani nie 2 km koľají, ktoré boli v r. 2002 aj s rušňami a vozňami presťahované z Liptovského Hrádku do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Unikátnu trať vedúcu popri Čiernom Váhu až pod Kráľovu Hoľu sa teda nepodarilo zachrániť, ale zaplať Pán Boh, zachovalo sa aspoň malé torzo, ktoré vďaka zanietencom ako Mário Brnický, Maňas Petráško, Majo Babal a mnohým ďalším, sa opäť začalo podobať na železničku. Ak sa udeje veľký zázrak, azda bude o pár rokov lesná železnička premávať v areáli tohto skanzenu, znovu bude voziť ľudí a stane sa živým dôkazom vyspelej techniky rokov minulých.

Aj keď je do veľkého zázraku ešte ďaleko, jeden malý sa predsa len stal. Po ročnej oprave sa v polovici mája do Pribyliny vrátila štvornápravová parná lokomotíva z roku 1949 s označením Kč – 4, familiárne nazývaná Kačena, ktorá mala to šťastie ťahať vozne ešte na PLŽ. Jej stav síce nie je ideálny, ale po dvoch skúšobných zakúreniach a predvedeniach,  v sobotu 24. júna, na sv. Jána, predsa len povozila svojich prvých cestujúcich, ktorí nestíhali otvárať oči. Vozilo sa asi na 300 m dlhej trati so sklonom 30 ‰, ale silná mašinka si to ani nevšimla. Skôr naopak, na skrotenie by potrebovala viac závlačiek, oleja i podoťahovania... Ako však povedal rušňovodič Mário Brnický: „Dôležité je, že sa konečne jazdilo a dymilo...“.

V Kačene sa začalo kúriť ráno okolo piatej, o desiatej už bola pod tlakom a mohla aj s malým tendrom vyraziť z depa. Mastné koľajnice kĺzali a tak sme pieskom posypali každý meter. Konečne zabrala, a zapýtala si svoje. Bolo treba prihodiť uhlia, naťahať vody... Po hodinke zabehávania sa do prevádzky po 30 ročnom spánku, dorazili k depu nadšení cestujúci. Povozili sa vo vozni prerobenom z električky, mnohí z nich vyjadrili obdiv, našli sa aj takí, ktorí sa viezli ešte na pôvodnej trati...

Ani nie po dvoch hodinách predvádzania tlak klesol a Kačena začala chladnúť. Nie nadlho. Bude treba síce na nej porobiť ešte všeličo, ale už dnes sa teším na 9. júl, kedy by v jej peci malo opäť zahorieť a znovu by mala vyjsť na tých pár metrov koľajníc, ktoré budú navždy pripomínať Považskú lesnú železnicu. Všetkým, ktorí prispeli k znovuzrodeniu ďalšej parnej dámy na slovenských koľajach vďaka za krásny zážitok a nádej!

Text a foto: