Ako Zvolenský býček s Cénulkou na stretnutie šli

4.7.2006 15:50 Ing. Marián Šimo

Ako Zvolenský býček s Cénulkou na stretnutie šli

Posledný júnový víkend bol pre Býčka zo Zvolena nevídaný. Rozhodol sa, že na ďalekú cestu pozrieť pôjde sa. A tak aj bolo, pobalil si cisterničku, WLABku a spolu s priateľkou Cénulkou na skusy do sveta pobral sa. Cesta ďaleká je až do Lužnej u Rakovníka. Nie nadarmo kolieska si šiel drať, ale na veľkolepé stretnutie s bratmi sa bol podívať.

Zvolenská výprava sa na ďalekú cestu vydáva vo štvrtok skoro ráno. Cénulka T678.0012 v čele konvoju brázdi trate až do pohraničnej stanice Čadca, kde jej úlohu preberá ostravská rakaňa 182.168. Konvoj sa naprieč Českou Republikou postupne rozrastá o modelársky vozeň z Komárna, veľkého býčka z Ostravy 423.041, staršieho brata 423.009 z Letohradu a posledného dochovaného býčka radu 423 s inventárnym číslom 0145 z Jaroměře. Mladší brat 423.094 si na konvoj počkal v Lužnej spolu so studenými bratmi 423.001, 422.002, 422.025 a 422.098.

Moja cesta začína vo štvrtok poobede na Bratislavskej hlavnej stanici kde čakám na príchod EC278 Jaroslav Hašek. Vlak je dosť zaplnený. Je poobedná hodina a cestujúci sa vracajú z práce domov. Neostáva mi nič iné ako stáť na chodbe. V Malackách veľké množstvo ľudí vystúpilo a ja si už konečne môžem sadnúť. Cesta ubieha rýchlo a v pohode. Za Lanžhotom pozerám na prebiehajúce stavebné práce na českom koridore. Práce tu bežia o dosť svižnejšie ako na našom koridore. V oblúku pred břeclavskou stanicou je už nachystaný nový most cez rieku Dyje. To je aj príčina prečo s nami nemohol v nedeľu Shalomek zostať v Lužnej. V nedeľu sa nový most osadil do rekonštruovanej koľaje.

Vlak do Prahy prichádza s maličkým meškaním 10 minút. Na hlavnom nádraží ma čaká Čmoudík. Je už noc a tak iba skontrolujeme stav diskusií na našej stránke a ide sa späť. Čaká nás náročný deň. Treba pripraviť Albíkovo, kde nájde zvolenská Cénulka počas víkendu svoj druhý domov. Konvoj má podľa plánu doraziť do Prahy ráno tesne po ôsmej hodine preto budík bude o šiestej.

Ráno sa presúvame do Libne. Zisťujeme aktuálnu polohu konvoju. Z Ostravy vyrazili s trojhodinovým meškaním, ktoré postupne narastalo. A tak je jasné, že o ôsmej ráno určite konvoj do Prahy nepríde. V tomto čase bol ešte len v Rudolticiach. Čo s načatým dňom ? – padla otázka. Odpoveď prišla okamžite. Mladá generácia okolo parného mercedesu – Albatrosa v dnešný deň skladala kuričské skúšky vo Vršovickom depe. Ideme ich morálne podporiť. Ešte sú pred skúšobnou komisiou a preto mi Čmoudík poukazoval Vršovické depo. V depe stretáme mládežnícku exkurziu. Po hodine prechádzania sa po depe konečne vychádzajú prvé obete skúšobnej komisie. Úsmevy na tvárach prezrádza ich úspešné zloženie skúšky.

Skúšky treba patrične osláviť a keďže je čas obeda presúvame sa z depa do krčmičky. Opäť zisťujeme pozíciu, aby sme nič nezmeškali. Konvoj sa postupne približuje k Prahe. Technické problémy z ložiskom behúňa Jaroměřskej mašinky paralyzujú konvoj v stanici Pečky na celú hodinu a pol. A tak sa do nás leje jedno pivko za druhým – teda pardón do mňa kofola :-) a nálada stúpa. Mladšia časť už začína pospevovať a preto zdvíhame kotvy. Medzitým naši tajný agenti posielajú správu, že konvoj pokračuje ďalej v ceste. Peši sa presúvame na vršovickú stanicu.

Premávka v stanici je naozaj veľmi hustá. Jeden vlak hore, dva dole súčasne. Jeden nestihol ešte odísť a už ide druhý. Na koľaji mimo nástupíšť je pristavená súprava šiestich „osemdverákov“ Bai a na ich čele dvojica kocúrov 742. Pri druhom nástupišti zavrčí motor 854 a z okna na nás pozerá známa tvár, súčasť albatrosáckej partie. Chvíľu sme pokecali a motor odchádza s vlakom do Mladej Boleslavi. To už sa priblížila štvrtá poobedná hodina. Konečne sa na zhlaví zjavuje túžobne očakávaný konvoj. Kocúrovský dvojzáprah štartuje motor pokiaľ rakaňa s konvojom zastaví na vedľajšej koľaji.

Rakaňa odstupuje z konvoja do depa. Jej úlohy sa zhostí dvojička kocúrov. Z konvoja odstupuje aj Cénulka, ktorá bude spolu s Baikami nocovať v Prahe. Ráno povezie mimoriadny rýchlik do Lužnej. Cénulka nasleduje rakaňu do depa. Naloďujeme sa. V depe prejde cez obe točne a na chvíľu si zapózuje aj na paprskoch točne medzi bardotkami. Niekoľko málo jedincov sleduje túto exhibíciu. Potom sa definitívne Cénula stráca v tme rotundy. Potrebuje doplniť energiu.

Po návšteve depa sa vraciame späť do stanice pre vozne. Pripojili sme a čakáme kým prejde niekoľko pravidelných vlakov a máme cestu voľnú cez tunel na hlavní nádraží. V dvojkoľajnom tunely nie sme sami. Po vedľajšej koľaji nás predbieha rýchlik. Spevu osemválca ČKD dodáva silu stiesnený priestor tunela a prehlušuje zvuk peršinga v čele rýchlika. Cestujúcich vystrčených z okna pozdravujeme zaradeným 4 stupňom a húkačkou. V tuneli musíme zastaviť a počkať kým rýchlik zájde k perónu. Prechádzame krytou halou. Piatkový podvečer na stanici narušujeme hukotom motora, ktorý prinútil okolie zdvihnúť a upriamiť zrak na nás. Z hlaváku na Libeň už máme iba kúsok -  cez tunel k Vítkovu. Z Vítkova zachádzame na posun do depa Libeň.

V depe upratujeme súpravu Bai vozňov a Cenulku pristavujeme pred Albíkovo. Cesta konvojom sa na nej čistote podpísala. Treba ju pekne prichystať na zajtrajšiu šou. Zarábame šampón a ručne drhneme nečistoty z bočníc, strechy a podvozkov. Za tri hodiny máme hotovo. Výsledok kontrolujeme v žiari lúčov zapadajúceho slnka. Práca nás zmohla a tak po očíste aj nás samých zaliezame do pelechu.

Raňajší budík je neúprosný. Vstávame už o 6:00. Hranica depa je 7:30. Kedže sme si väčšinu vecí pripravili už večer ráno sa nesie v kľudnom tempe. Do súpravy lepíme propagačné plagáty a súpravu pripájame k rušňu. Na výhybni Vítkov  dostávame papiere k vlaku a cez tunel prechádzame na stanicu Praha hlavní nádraží. Na peróne na nás čakajú odvezenia chtiví cestujúci.

Cénulka je obliehaná davmi „šotoušov“ a ani my nevyčnievame z rady. Fotíme zvolenskú posádku pred mašinkou. Onedlho nadchádza čas odchodu. Naloďujeme sa a vyrážame cez tunel na Smíchov. Tu sa križujeme s pravidelným motorákom a okolo výhrevne Zlíchov (kde sa práve dnes konal deň otvorených dverí) sa vydávame jednou z najkrajších tratí na území Prahy – Pražský Semmering. Cénulka svojím osemvalcom dokazuje, že bola najvýkonnejším motorovým rušňom bývalých ČSD. Šesť vagónikov nerobí problém a rýchlomer ukazuje max. povolenú rýchlosť.

Prokopské údolie a okolité „šotofleky“ sú obsypané množstvom „fotovačov“. Niektorí nefotia, ale sedia pri trati s mikrofónom a nahrávajú zvuk Cénulky vo výkone. Zrušené výhybne na trase zanechávajú vo mne zmiešané pocity. Zarastené koľaje ostro kontrastujú z hustotou dopravy na pražských spojkách. Po dvadsiatich minútach koncertu Cénulky dosahujeme vrcholovej stanice. Oproti nám prichádza lokomotívny vlak s lokomotívou 742. V úseku do Hostivíc ide náš vlak v trase pravidelného osobného vlaku. Veru ľudia na zastávke Praha - Zličín boli riadne prekvapení, čo to došlo.

V Hostiviciach stretáme dve motorky radu 810, s ktorými si vymieňame záťaž (cestujúcich) a po ich odchode prichádza rad aj na nás. Gúľame sa krajinou, chvíľu do kopca, chvíľu z kopca. Krátko zastavujeme v Stochove, pretože opäť križujeme s osobným vlakom. Využívame krátku chvíľku a ideme na exkurziu do salónika T.G. Masaryka.

Zo Stochova sa trať vinie cez nádherné borovicové lesy do Lužnej u Rakovníka. Príchod do Lužnej oslavujeme dlhým trúbením. Na oplátku nás pozdravujú parný býčkovia mocnými píšťalami. V stanici je záplava ľudí. Aj náš vlak sa vyprázdňuje temer úplne i keď ešte nie je na konci svojej cesty. Cieľ má až v Rakovniku.

V Rakovníku Cénulka zachádza na prevádzkové ošetrenie, doplnenie paliva a prehliadku nad kanál. Všetko je v poriadku. V stanici zamieňame osobnú súpravu za desať nákladných vozňov Has. S nákladným vlakom pre fotografov ideme do stanice Řevničov a späť. Trať do Řevničova neustále stúpa a cesta na zadnom stanovišti je skutočný zážitok. Cénulka si tak zopakovala nedávny výlet s nákladným vlakom v rámci akcie Pomaranče.

V rámci oficiálneho programu Dni býčkov, Cénulka pôjde nocovať naspäť do Prahy so súpravou Bai, aby sa v nedelu opäť vrátila do Lužnej. V tejto chvíli opúšťam Cénulku a idem „skontrolovať“ múzeum v Lužnej. Parný býčkovia sa vrátili zo svojich vlakov a absolvujú svoje prevádzkové ošetrenia. Na zvolenského býčka sa moc výkonov nedostalo, pretože nemá v českej republike požiarny atest. Preháňal sa iba po priestore stanice a depa. V nedeľu v rámci programu odviezol osobný vlak do Krupej a späť.

Odchodom Cénulky do Prahy pomaly končí oficiálny program dnešného dňa v múzeu. Je to badať na úbytku návštevníkov v múzeu. Posádky parných tátošov však spať ešte nejdú. Čaká na nich predsa ešte jeden vrchol dňa – nočné fotenie na paprskoch točne. O pol desiatej, keď na depo pomaly sadla tma to vypuklo. Osvetlené mašinky halogénovými lampášmi ticho pradú parnými turbínkami. V okolí točne hotová tlačenica. Kam oko dovidelo, tam samá trojnožka a šotouš zo zatajeným dychom čakajúci na výsledok svojho snaženia.

Kúsok pred polnocou dvíham kotvy spolu so Shalomkom cestujem do Prahy. Shalomek pokračuje až domov fotiť most cez Dyje. V noci absolvujeme hľadanie Libenského depa cez pražské uličky. Na moje prekvapenie sme úspešní bez veľkého blúdenia. Čírou náhodou sa ocitáme na križovatke len dve ulice vedľa. A tak o pol jednej v noci vysadám na Libni. Zelená chatička je však zamknutá. Chlapci už asi spia. Skúmam dvere pozornejšie a vidím zámok zavesený z vonkajšej strany. To znamená, že sú niekde vonku. Zaliezam do odstavených Baiok a driemem.

O necelú polhodinu počuť vonku hlasy. Chlapi sa vracajú z pivečka. Som zachránený. Zaliezam do poriadnej postele. Ráno prebieha úplne rovnako ako včera. 7:30 hranica a 8:30 odchod z hlavního nádraží. Dnes bola súprava viditeľne prázdnejšia ako v sobotu. O to viac ľudí bolo popri trati. Dnešnú jazdu semmeringom vychutnávam na zadnom stanovišti, kde zvuk motora oveľa lepšie znie. Cesta do Lužnej ubieha rýchlo.

V Rakovníku obiehame súpravu Bai na druhý koniec. Dnes sa jazda nákladného vlaku nekoná. Z Rakovníka ideme do Lužnej ako súpravový vlak bez cestujúcich. Máme ešte vyše hodiny čas a tak zapadáme na obed do staničnej reštaurácie. Je dosť prefajčená, ale zato štýlovo železničiarsky vyzdobená. Na stene veľká maľba parného rýchlika, pri vstupe zasa veľký model Pielsticka. Hodina ubieha rýchlo. My, najedení sa vydávame na cestu do Lužnej.

V Lužnej posunom odstavujeme Baiky a konečne sa aj Cénulka ide pozrieť do múzea. Ako prvé sa ide potočiť na točňu, aby šla veľkým stanovišťom do Prahy. Spolu s točením sa urobila krátka foto výstava pre fotovačov. Do odchodu Cénulky s vlakom zostávajú tri hodiny. Chvíľu si odpočinie a potom začína na toční veľké točenie býčkov a Cénulky. Postupne sa točni vystriedali všetci pojazdní býčkovia a na záver sa k slovu dostal aj najstarší a najmenší, jediný funkčný býček – zvolenský 422.0108. Na točňu mu musel pomôcť najmladší býček 423.0145. Išlo o istú symboliku – stretnutie po dlhých rokoch.

 
Na rozlúčku s vydarenou akciou sa ponad Lužnú niesol dlhý a výrazný zvuk býčích píšťal. Veru nejednému z nás behal mráz po chrbte. Hvizdom sa ukončil víkend plný zážitkov a ostáva mi už len pobaliť sa a vyraziť na cestu domov. Dúfajme, že podobných akcií sa v budúcnosti podarí zorganizovať čo najviac.

Nech to para tlačí ...

Galéria