Handlová - Horná Štubňa

15.8.2006 15:50 Ivan Wlachovský

„Kam si mám vlastne kúpiť cestovný lístok?“ pýtal sa Mayo v piatok 11. augusta 2006, sediac na lavičke prvého perónu bratislavskej hlavnej stanice. „No predsa do Handlovej“ odpovedal som mu tlačiac bicykel ďalej od stisku piatkového podvečera. Maya pohltila hala s pokladňami a ja som sa postavil na strategické miesto konca prvého perónu a čakal som, že či ešte niekto príde. ...DOPLNENÉ VIDEO...

Čo vlastne predchádzalo tejto akcii VLAKOV? Stáli sme tak na vernisáži fotografii Antonína Kratochvíla a pojedali zákusky. Niekto navrhol, aby sme vyrazili na nejakú filmo/foto/poznávaciu akciu. Počasie bolo už tretí týždeň krásne, chuť bola, téma sa našla. Padlo to na trať Handlová – Horná Štubňa.

Tak som sa doma zahrabal do máp, plánov, internetu. Výsledkom bol predbežný plán cesty a mapka so všetkým, čo bolo podstatné. Stačilo pár náznakov na stránke a hneď sa zostavila partia ochotná absolvovať náročnú trasu.

Mapa zaujímavostí tak ako som plánoval

Po vlaňajšej skúsenosti s vytopenými stanmi sme sa rozhodli tento krát investovať do ubytovania. (Pokladal som to za zbytočné). Koko sa toho ujal, takže bolo to v suchu. Horšie to bolo s účastníkmi, ktorých zoznam sa neustále menil. Ten sa ustálil nakoniec niekde na čísle 12 až 14.

Vráťme sa však na Hlavnú stanicu, kde som s kamerou v ruke číhal na nejaký úlovok a Maya, ktorý si nebezpečne dlho kupoval lístok. Krútiac hlavou dorazil zároveň s Kokom, ktorý na rozdiel od Maya tlačil bicykel. Po ozname, že sú problémy s IKVC sme opustili myšlienku kupovať lístky na prepravu bicyklov a naládovali sme ich do „pojazdnej úschovne“. V čase odchodu nášho vlaku číslo R723 Vtáčnik do Prievidze, objavili sa na peróne ešte Šlachtičná, M@jo a Rajio s tým, že oni prídu do Handlovej zajtra ráno a dnes prespia u Rajia vo Zvolene. Takto v trojici a v družnom rozhovore sme sa pomaly drncali cez výluky na koridore do Leopoldova. Potom pokračujúc už normálnou rýchlosťou sme došli do Prievidze. V Prievidzi nás už čakal Igi. Sily cyklistov a pešiakov sa rázom vyrovnali. Trochu som sa obával, ako to bude s našimi bicyklami po prestupe do sólo osemstodesiny, ktorá nás mala viesť do Handlovej. Moje obavy sa ukázali byť zbytočné. Vozeň bol poloprázdny a miesto na bicykle sa našli. Už za tmy sme dorazili do Handlovej. Na stanici už čakal Miro a kamilk. Po uvítacích predslovoch a objatiach sme sa vybrali hľadať miesto kam by sme sklonili hlavy. Všetko šlo ako na drátkoch. Nocľah nás čakal a nad hlavami stále svietili hviezdy. Chvíľku sme ešte rozoberali plány cyklistov a pešiakov. Napokon sme si nastavili budík na 5:50 hod a zaľahli spať.

Nemilosrdný zvonček budíka ma vyhnal z postele. Ako raketa som vbehol do kúpeľne, zhltol dva rohlíky... zarazilo ma, že Koko a Igi sa vôbec nemajú k vstávaniu. Pre istotu nastavili budík o polhodinu skôr a dobre sa bavili na mojom splašenom pobehúvaní.

Nakoniec sme sa aj s bicyklami vyteperili von a uháňali sme k prvému cieľu nášho putovania. Handlovský viadukt sa vynáral majestátne z ranného oparu vysoko nad mestom. Vyšplhali sme sa na stráň nad mestom. Každý si našiel svoje miesto a ticho sme čakali až sa ukáže prvý dnešný vlak. Prišiel načas. Slniečko správne svietilo, tak sme si všetci ukojili svoje túžby ohľadom handlovského viaduktu. Rýchlo zbaliť kameru, statív, fotoaparát a nasledoval rýchly presun po viadukte na protiľahlý kopec, očakávať ďalší vlak. Časovo sme všetko stihli, akurát slniečko svietilo priamo do objektívov. Nič sa nedalo robiť. Prírode nerozkážeš. Sadli sme na bicykle a zviezli sme sa na dno údolia. Skoro mi zabehlo, keď som počul ako po viadukte prechádza nákladný vlak. Ušiel...

Tak sme sa pomaly šliapajúc do pedálov vybrali na handlovskú stanicu s nádejou, že manipulačný vlak tam ešte stihneme. Medzičasom sa ozvala časť výpravy, ktorá šla so Zvolena autom. Manipulák sme stihli na poslednú chvíľku. Za pár minút mal ísť od Hornej Štubne ďalší vlak. Zaujali sme s Kokom strategické pozície. Koko na moste ponad trať a ja o pár 100 m ďalej na násype. Všetko klaplo. Pri návrate do handlovskej stanice sme stretli Mira, ktorý sa obšmietal okolo mosta, z ktorého filmoval Koko. Na stanici už čakali pešiaci Igi, Mayo, Kamilk. Na poslednú chvíľku dorazili aj gumokolesári Šlachtičná, Ivetka, Mirka, M@jo a Rajio. Tak sme sa spoločne naládovali do osemstodesiny a vychutnávali sme si krásnu trať, ktorú sme mali prejsť v opačnom smere na bicykloch, respektíve pešo. Zhruba o jedenástej sme zastali v Hornej Štubni. Po chvíľke na bicykloch došliapali Ondro754 a Mr.lenin. Do predhlásenej partie už chýbal len Jano63, ktorý hlásil defekt po trase.

V Štubni bol zhluk vlakov, tak sa bolo načo dívať. Hodiny velili premiestniť sa na nové východiskové pozície. Bicyklová partia sa rozpŕchla po okolí Štubne očakávajúc vlak od Handlovej. Ja som si postavil statív na krídlo štubnianského tunela. Popod mňa sa mihol Miro, ktorý sa stratil v tme tunela. Ostatní pešiaci sa tmolili okolo mňa držiac v hrstiach svoje fotihoaparáty čakajúc na MOs. Hukotom sa ohlasoval a čo chvíľku sa aj ukázal v portáli tunela.

Zbalil som fidlátka, primontoval som ich na bicykel a dlhým zjazdom som sa aj s Kokom, Ondrom754 a Mr.leninom spušťal zo Štubne smer Sklené pri Handlovej. Popri plote vojenského priestoru popod krásny kamenný most sme dorazili do Skleného.

Nasledovala povinná návšteva železničnej stanice. Malé občerstvenie, náhľad do mapy a vyrazili sme k Bralskému tunelu. Nastalo klasické rozmiesťovanie teraz už troch kamier. Musím poklepať po dreve, ale dnes sa všetko darí. Nasledoval prudký výstup pod Bralskú skalu. Nasledoval ďalší bod programu, „vetracia šachta“. Podľa mapy jednoduchá záležitosť. Prax, ale krutá. Chaotické tlačenie bicyklov do obrovských kopcov. Po cca hodine blúdenia sme už rezignovali a dali sa na zbabelý ústup. Na poslednú chvíľku nás zachránili hubári. Šachtu sme minuli cca o 50 metrov.

V konečnom dôsledku za chvíľku po nás došli aj pešiaci. Vetracia šachta je dobre ukrytá. Je zrejmé, že už roky ju nenavštívil nikto, kto by sa staral o údržbu. Je to vlastne betónový kanál o priemere cca 5m pokrytý hustým pletivom a je na ňom položených niekoľko koľajníc. Bývalá, dnes už zničená strecha sa povaľuje niekoľko metrov vedľa. Niet sa čo diviť, že v zime sa v šachte tvoria hory ľadu. Predsa len tá strecha by zabránila priamemu prenikaniu zrážok.

Keď už som pri zrážkach. Na modrú oblohu sme už zabudli a do šachty sme pozerali už v slušivých pršiplášťoch. Modrá obloha z rána bola už len dosnívaným snom.

Cyklopartia sa spustila od vetračky späť až do Skleného a potom strmo hore a opäť ešte strmšie dole za stáleho dažďa k handlovskému portálu Bralského tunela. Práve včas, aby sme sa stihli rozlúčiť s Mr.leninom a v chvate sa rozmiestniť k prechodu ďalšieho MOs. V závese za nami došla časť pešiakov, ktorá to vzala krížom cez hory. Zvyšok sa vrátil k portálu v Sklennom a vychutnávali si Bralský tunel z vnútra. Na zastávku Remäta odtiaľ bolo už len niekoľko sto metrov.

Pod Remätským viaduktom padlo rozhodnutie navštíviť miestne reštauračné zariadenie a posilniť sa pred ďalším putovaním. Vytrvalý dážď však skrížil naše plány. Na zastávke Remäta nás dobehli aj tunelári. Jano63, „defektový smoliar“ sa rozlúčil a vracal sa smerom Žilina. Ostatní, až na dvoch tvrdohlavcov nasadli do motoráku a zviezli sa späť do Handlovej.

Večer, už všetci po hromade sme čakali na večeru, ktorú varil Rajio. Nakoniec sa Miro Kožuch rozhovoril o všetkom, čo vedel o Bralskom tuneli. Večer prešiel tak, že sme si to ani neuvedomili. S očakávaním zlepšenia počasia sme s budíkom nastaveným na 5:50 zaľahli spať.

V nedeľu som ani nemusel vystrčiť hlavu z pod periny, klopot dažďa bol jasne počuteľný. Tak som sa prevalil na druhý bok. Okolo deviatej sme sa naraňajkovali. Igi a Ondro754 sa rozlúčili a šli svojim smerom. My ostatní sme sa presunuli na ŽST Handlová. Osobákom do Prievidze s návštevou depa.

Bratislava nás privítala pekným slnečným podvečerom. No netrafil by Vás šľak?