Modulové jazdenie v Košiciach
Železniční modelári mali počas uplynulého mesiaca taký malý sviatok. Či už to bolo povestné stretnutie historickej železničnej techniky na RENDEZI alebo súťaž parných rušňov GPS 2006 vo Zvolene. Akoby toho nebolo dosť, v Košiciach sa konal 53. kongres MOROP a v rámci neho modelárska súťaž i ojedinelá výstava dokumentujúca vývoj železničného modelárstva. Košickí modelári nemohli túto akciu prehliadnuť a tak sa po bojovej porade osadenstva oboch košických klubov rozhodlo o zložení modulového koľajiska veľkosti H0 a TT.
Príprava nebola ľahká, niektoré moduly sa dávali do prevádzkyschopného stavu na poslednú chvíľu. Nakoniec prišiel deň „D“ a v priestoroch STM Košice sa začalo so skladaním H0 koľajiska, znázorňujúceho trať medzi dvoma stanicami o celkovej dĺžke cca 9 m vyskladaním 11 modulov od nášho zatiaľ osamelého priekopníka v tejto veľkosti – SERGEJÍKA.
TT veľkosť bola zastúpená 16 modulmi tvoriacimi takisto trať spájajúcu dve koncové stanice, vzdialené od seba cca 10 m. Modulmi prispeli 6 aktívni členovia oboch klubov.
Ovládanie v H0 bolo výlučne v DCC režime, na TT moduloch sa dalo jazdiť aj analógovo. Keďže je modulové jazdenie na Slovensku zatiaľ v počiatkoch, na trati bolo možné vidieť rôzne ŽKV, jazdiace viac menej náhodne – pevný GVD nebol zatiaľ vypracovaný.
Návštevníkov najviac prekvapili zvukové modely lokomotív (Marcel Doliňák), ako aj dĺžka vlaku v TT – Sergej + 14 plošinových kontajnerových vozňov „privezených až zo Žiliny“ (Ježko), ktoré si vyskúšala potiahnuť i T 211.0101 (Igi). Spočiatku trucovala, no nakoniec sa umúdrila a tak urobila svoj osobný rekord v utiahnutej záťaži.
Obavy, ktoré sme mali v súvislosti s poškodením modulov a modelov boli zbytočné. Nič sa nepokazilo, nepolámalo ani nezmizlo (ba ani nikomu nič nepribudlo). Detváky, ktoré sa „nebáli“, si mohli sami vyskúšať riadiť vlak z jednej stanice do druhej, tam ho rozvesiť, a druhou lokomotívou vrátiť do východzej stanice späť (Robo – Sergejík). Poviem vám, to bolo radosti! (Pre rodičov, najmä keď sme sa začali baviť o hodnote ťahaného vlaku).
Počas pracovného týždňa bolo ľudí pomenej, ale cez víkendy sme mali čo robiť, aby sme odpovedali na množstvo otázok, ktoré sa na nás sypali. I kvôli záujmu verejnosti a ochote vedenia STM sme mohli koľajisko prevádzkovať celý mesiac september.
Obrovské poďakovanie patrí pánovi Jánovi Chromému, ktorý počas trvania výstavy strávil celý čas v múzeu, dohliadal nad modulmi a podával informácie zvedavým divákom.
Záverom len toľko: STÁLO TO ZATO!!!