Okolo hradu Nográd

Rýchlikom R 235/2107 MÁV Amicus sme prekročili slovenské hranice a malebnou krajinou okolo rieky Dunaj sme dorazili krátko pred desiatou do stanice Vác. Tam už na nás čakala súprava mimoriadneho vlaku zložená z rušňa M32.2040 a dvoch vozňov Bhv, ktoré sa už v bežnej prevádzke nevyužívajú a  na trati ich tak môžu vidieť iba účastníci takýchto príležitostných jázd. O rušňoch radu M32 sa rozpisovať nebudem, viac sa dozviete zo samostatného článku, ktorý pre Vás pripravil Kamilk. Nastúpme radšej do nášho vlaku a vydajme sa na cestu.

Sediac v takomto už vlastne historickom zložení vlaku sme sa teda vybrali spolu s niekoľkými desiatkami maďarských železničných nadšencov na cestu smerom k hradu Nográd. Asi sedem kilometrov za Vácom, smerom na Slovensko sa trať vedúca do Drégelypalánku oddeľuje od hlavnej trate vedúcej v údolí Dunaja a začína stúpať do kopcov. Vinie sa úzkym údolím, medzi vrchmi, ktoré nie sú v tejto časti Maďarska žiadnou raritou, ako by si to mohol nejeden Slovák myslieť. Po prekonaní najvyššieho bodu trať klesá veľkým oblúkom k dedinke Nográd, nad ktorou sa na osamotenom kopci týči hrad rovnakého mena. Ani tu a ani na ďalšej trase nevedie trať úplnou rovinou. Krajina je tu zvlnená, s malými kopčekmi, ale aj úzkymi dolinkami. Hrad Nográd si môžeme obzrieť takmer z každej strany, pretože trať ho obchádza veľkým oblúkom.

V stanici Diósjenő nezastavujeme, ale plynulo prechádzame na odbočnú trať vedúcu do stanice Romhány. Hneď za stanicou je ale prvá fotozastávka. Vyzerá to rovnako ako u nás: horda foteniachtivých v akomkoľvek veku sa vyhrnie z vlaku, zaujme pozície v rade a snaží sa uloviť dobrý záber. Nechýbajú samozrejme pokriky na tých čo zavadzajú, tentokrát ale v ich maďarskej podobe. Keď sa všetci vybláznia (nás nevynímajúc), pohýname sa ďalej. Maximálna rýchlosť na tejto trati je síce 40km/h, no náš vlak ju ale nedosahuje. Plazí sa slimačím tempom a prejdenie 18km do Romhányu nám trvá viac ako hodinu. Čas na fotozastávky nepočítam. Pravidelným spojom trvá táto cesta presne 50 minút, preto sa vôbec nečudujem, že chcú dopravu na trati zastaviť.

V stanici Rétság nás križuje pravidelný vlak tvorený jediným vozňom Bzmot 241. Čakanie využívajú všetci, ako inak, na fotografovanie. Ďalšia fotozastávka je potom na trati za stanicou Rétság. Nasledujúcu staničku Bánk iba prechádzame a zastavujeme až v konečnej stanici Romhány. Tam si všetci do sýtosti užijú fotografovania pri obiehaní súpravy. Rušňovodič je veľmi ochotný a neponáhľa sa, takže pravidelný vlak, ktorý už medzitým stihol prísť opäť z Diósjenő, musí chvíľu postáť pred zhlavím, ktoré v tej chvíli ešte stále okupuje náš M32.2040.

Po pol druhej sa vydávame na spiatočnú cestu. V stanici Bánk tentoraz zastavujeme. V tejto staničke začína úzkokoľajka vedúca do dedinky Felsépetőny. Úzkokoľajka začína na vyvýšenej plošine slúžiacej na gravitačné vykladanie vozíkov prepravujúcich pravdepodobne kameň do dolu pristavených normálnorozchodných vozňov. Za zhlavím trať následne pozvoľne klesá okrajom lesa a po krátkom súbehu s traťou normálneho rozchodu ľavotočivým oblúkom mizne z dohľadu. Podľa http://www.kisvasut.hu ide o banskú železnicu s rozchodom 600 mm a na trati sa ešte realizuje (asi príležitostne) osobná doprava. Pre nás boli pripravené naložené vozne zoradené vo vláčiku na čele s funkčným rušňom C-50. Jednoducho pastva pre oči železničných fandov a závierky ich fotoaparátov. Bohužiaľ viacej informácii o tejto úzkokoľajnej železnici sa nám nepodarilo zistiť. Ani v knihe o maďarských úzkokoľajkách sa nespomína.

Za stanicou Bánk sa potom odohrá ďalšia fotozastávka na rovnakom mieste ako pri ceste tam. V stanici Rétság je čas na obed. Pizza objednaná telefonicky je na mieste včas, a tak sa všetci posilňujú, no nezabúdajú ani fotografovať. Štb a Tomino sa stihnú aj čo to povyzvedať o zaujímavom návestidle v stanici a o ostatných veciach ohľadom zabezpečovačky v Maďarsku, ktoré ich zaujímajú. Domáceho jazyka tiež znalý Osem zase spolu s Braňom a KamilomK podrobujú bližšej obhliadke stroj M32.2040 spojenú s návštevou stanovišťa rušňovodiča. Predbieha nás opäť pravidelný spoj, ktorý sme zanechali v Romhányi. Za stanicou Rétság nasleduje videozastávka, ktorej sa ale už väčšina slovenskej delegácie nezúčastňuje. Na jednej strane sme už toho mali dosť, na druhej strane akurát prebiehala diskusia o železniciach na Slovensku a musíte uznať, že tú si nemôže nechať ujsť žiaden člen VLAKY.NET klubu.

Napriek pravidelnému nedodržiavaniu cestovného poriadku počas celého dňa, sme do stanice Diósjénő prišli včas. Tam sme bohužiaľ museli opustiť historický vlak, ktorým sme sa celý deň viezli a prestúpiť na pravidelný spoj do Vácu, aby sme stihli prípoje na Slovensko. Ďalšie fotografie, aj to ako akcia pokračovala si môžete pozrieť na stránke organizátora  www.trains.hu.  

Domov sme prišli všetci už za tmy, ale príjemne strávený deň a množstvo fotografii stáli za to. I keď aj na Slovensku je ešte čo na železnici objavovať, malý výlet za spoznaním železnice v susednom Maďarsku nemôže byť nikdy na škodu. Aj tam existujú nadšenci ako v našom klube, ktorí dokážu pripraviť peknú akciu a venovať jej svoj voľný čas. Patrí im za to naša vďaka.