Mikulášska jazda po zvolenských spojkách

Toto milé podujatie, ktoré úspešne nadviazalo na premiéru z  roku 2005, je dielom členov Klubu historickej techniky pri Rušňovom depe Zvolen. Tí po mesiaci príprav v noci 4-5.12 opäť zapálili ohník v 104 ročnej peci „Malého Býčka“, ktorý postupne mašinku zohrial a o niekoľko hodín vyrobil potrebnú paru na pohon staručkého rušňa.

Okolo ôsmej hodiny ráno sa historický vláčik presunul z rušňového depa na prvú koľaj osobnej železničnej stanice vo Zvolene, kde čakal na prvé deti. Zatiaľ čo jeden koniec vlaku sa ukrýval v bielej teplej pare, ktorá sa nad starou parnou mašinkou miešala s čiernym dymom zo spáleného čierneho uhlia, druhá strana vlaku patrila motorovému vozňu M 131.1053, ktorý neopakovateľným zvukom 12 valcového motora TATRA a jemným modrým dymom z výfukov pripomínal nevšednú atmosféru pripraveného podujatia.

Prišli prvé deti v sprievode svojich rodičov, starých rodičov, či pani učiteliek a vychovávateliek v školách a škôlkach, nadišiel čas odchodu a s pískaním sa parný vlak vydal na zvolenskú nákladnú stanicu. Ako vlak pomaly ukrajoval zo svojej trasy, tím rozprávkových postáv prechádzal historické vagóny a obdarovával dobré deti darčekmi. Po krátkej zastávke na nákladnej stanici vlak pokračoval ďalej a o chvíľu zavítal na železničnú stanicu Zvolen – mesto. Potom sa vlak oblúkom popod zvolenským zámkom vrátil na hlavnú stanicu, kde milo prekvapené a potešené deti vystúpili aby uvoľnili miesta ďalším svojim rovesníkom.

V priebehu dňa sa historický parný vlak po zvolenských spojkách otočil štyrikrát. Po príchode posledného vlaku na osobnú stanicu a vystúpení všetkých cestujúcich sa parná súprava presunula do zvolenského rušňového depa. Historické drevené vozne sa uložili na svoje miesto pri zadnej točni a „Malý Býček“ vlastnou silou s poslednou parou zašiel na svoje stanovisko v hale. Tu ho jeho personál postupne pomaly odstavil. Takto ticho studený prečká zimu, počas ktorej sa mu dostane potrebnej starostlivosti a údržby, aby aj na budúci a verme že ešte aj mnoho rokov po ňom mohol vlastnou silou jazdiť po koľajniciach a svojim charakterstickým zvukom združeného parného stroja, vôňou pary premiešanej s dymom, či pekným vzhľadom mohol potešiť každého nadšenca a priateľa železnice, od pamätníkov, ktorí sa podobnými vlakmi kedysi vozili až po najmladších zvedavcov, ktorí teplo a vôňu parného rušňa zacítia v živote prvýkrát..

Záverom by som rád spomenul, že toto pekné podujatie by nevzniklo bez nezištnej pomoci partnerov a spolupracovníkov KHT a to sú: Železnice Slovenskej republiky, Rušňové depo Zvolen, Reštaurácia a kaviareň Centrál Tisovec, Kaufland, Hypernova, Nestlé, Metro, Slovakiaprint, GPM VOZ s.r.o., Trium s.ro , ako aj www.vlaky.net. Všetkým spomenutým patrí úprimná vďaka členov KHT. Radosť v očiach našich najmenších sa podarilo vytvoriť aj vďaka pani učiteľkám materských a základných škôl z okresov Zvolen a Žiar nad Hronom a pracovníkom detského liečebného domu Marína v Kováčovej, ktoré deti bezpečne priviedli k vláčiku a po jazde ich odviedli späť.