„Rok 2006“ alebo „Ako som sa zbláznil“

12.12.2006 10:45 Ing. Jozef Pilko

„Rok 2006“ alebo „Ako som sa zbláznil“

Stará láska vraj nehrdzavie. Jednou z mojich spomienok na skoré socialistické detstvo je obraz do žerava vykúrenej čakárne železničnej stanice Trenčianska Teplá niekedy v roku 1983 (?), nekonečné čakanie na 150 minút meškajúci rýchlik do Bratislavy, a konečne majestátny príchod dvojice okuliarnikov s dlhočizným hadom vagónov. Alebo tá nádherná ozrutná elektrická lokomotíva čo vždy dotiahla do Bratislavy BALT-ORIENT.

 Kvôli jej fotografii som raz z kultúrneho strediska nejakej stanice „potiahol“ výtlačok akéhosi železničiarskeho časopisu. Vždy som chcel byť rušňovodičom.  Fotografovanie sa v mojom živote mihlo niekedy medzi 12. a 16. rokom. Nestal som sa však ani železničiarom, ani fotografom. Dokonca v rokoch 1995 – 2000 keď ešte slovenské koľajnice veselo drali pomaranče, sergeje, čmeliaky,...... som precestoval vlakom viac ako 50.000 kilometrov, a ............ a neurobil som ani záber! Až prišiel rok 2004 a s ním vlaky.net. Moje šialenstvo odvtedy pomaly narastá, a v roku 2006 som sa zbláznil!  A teraz by som sa rád podelil o niekoľko mojich zamilovaných záberov z roku 2006.

Po dlhej a úmornej zime vyrážam koncom marca na Strečno. Pri mojom prechode tunelom Strečno III v susednom tuneli Strečno II prechádza nákladný vlak! To bol zvuk ! - záhadný a prekvapujúci. Sklamaný že vrcholný zážitok dňa prišiel hneď ráno vyliezam na vrútocký portál Strečna III že si cvaknem gorilku na IC 402. Prichádza však  350 011  v novom voňavom šate od návrhára Daniela B.. „Mladica“ sa stáva v jednom malom momente láskou na celý rok. Minimálne.


V prvú májovú sobotu nastáva príležitosť nahodiť sa do trička „vlaky.net“, vytrepať sa na viadukt Čierna voda pod Čremošným a v snahe nezasahovať do prechodového prierezu zveriť svoju holú existenciu 60-ročnému zábradliu, a ..... cvaknúť. Tí čo filmovali na stanovišti Modrého šípa mi vraj už odpustili !?
 

Osud a zamestnávateľ chceli že od mája nastáva v mojom umeleckom živote nové obdobie, nazvime ho „horehronské“. Únikom z reality vyhnanstva týždňoviek sa pre mňa stáva „Horehronec“ a „Dolehronec“.
 
Renátka s Horehroncom pred Červenou Skalou
 
 
Renátka na Chramoške
 

Alternujúca päťdesiatštvorka s Dolehroncom pod Kráľovou hoľou
 

Do „horehronského obdobia“ patrí i záber nasledujúci : „mladica“ na IC 405 pred Vydrníkom. Presun na trase Šumiac – Vernár – Vydrník – Dobšinská Ľadová Jaskyňa – Šumiac absolvujem na biku! 90 kiláčov, 1300 výškových metrov  prevýšenie, útek pred búrkou.    Šialenstvo ?!?
 

Renátka vchádza do Novej Maše
 


V roku 2006 nás na Horehroní občas poctila svojou návštevou i niektorá z posledných krásavíc radu 753. Na zábere z augusta je  753 053  na čele Mn do Brezna pri Pohorelskej Maši.
 

V jednu augustovú sobotu som sa vybral na cyklonávštevu známej dedinky Slatinka. Vyrážam z Banskej Bystrice. Bohužiaľ (našťastie!) bez mapy. Po niekoľkých hodinách blúdenia dolinami i svahmi Javoria nachádzam civilizáciu v podobe Vígľašskej Huty. S ťažkosťami naberám kurz Zvolen. Keďže šlapanie až do Bystrice z fyziologických dôvodov zamietam, zostávajúci čas do odchodu vlaku zo Zvolena sa rozhodnem tráviť (ako ináč) pri trati poblíž Zvolenskej Slatiny. [Ako sa dozvedám o niekoľko dní neskôr, zakotvil som práve na odbočke do márne hľadanej Slatinky.] Po niekoľkých minútach (!!!) sa na horizonte zjavuje obilninový vlak z Lučenca na čele s Eurorunnerom 2016 903  LTE, na postrku so strojom 2170 001  LTE.   Šialenstvo !!?!!
 
 
Esu to pristane
 

Začiatok septembra patrí „opustenej“ trati Lužianky – Zlaté Moravce
 

V polovici septembra sa znova stretávam s Modrým šípom cestou do Zvolena
 


V kategórii „prekvapenie roka“ víťazí gorilka 350 007. Po návrate z rekondičného pobytu vo Vrútkach sa objaví v staronovom „kakadu“ nátere.

 
 
Naopak - prototypová „dvojka“ neunikla.
 

Dvojičky zo severu
 

Niekedy treba šplhať, niekedy treba ešte viac. Kvôli záberu okuliarnika na Uľanskom viadukte som vyliezol cca 7m na strom, tam som zistil že mi zavadzajú 2 konáre iného stromu, zliezol som dole, vytiahol z povinnej výbavy šotouša pílku, vyliezol na ten iný strom, inkriminované konáre odrezal (všetko popriem!), zliezol, vyliezol na prvý strom. Všetko v svetovom rekorde. Šialenstvo ?!? Odmenený za snahu som bol tým, že nezašlo slnko, a že za zeleným okuliarnikom nebol prvý vagón červený, druhý krikľavozelený a tretí žltý!
 

Jeseň na jednotke alebo jednotka na jeseň ?
 
 
Niekoľko týždňov trvajúce absolútne nefotogenické inverzné počasie som sa rozhodol prerušiť osviežujúcou návštevou najvyššie položenej železničnej stanice Slovenska na normálnerozchodnej dvojkoľajnej trati – stanice Štrba a jej okolia. Operačný priestor od cintorína nemeckých vojakov vo Važci až po zastávku Štrba ovládam iba vďaka donekonečna nacvičovaným zrýchleným presunom s plnou poľnou. Ale aspoň som nezamrzol.
 

 

 
 


Ťažký – preťažký je údel šotouša. Ale nezvratný. Týmto si dovoľujem zaželať všetkým svojim kolegom, a nielen im,  veľa šťastia v roku 2007 a najmä veľa pekných vlakov a dobré svetlo!

Súvisiace odkazy