Júliine posledné dni na omladzovacej procedúre

Celý „cirkus“ začal približne o 10:00 keď bola Júlia pristavená z lakovne, na koľajovú váhu. Tu jej zmerali nárazníkovú výšku a nastavili nápravové tlaky na jednotlivé nápravy v tolerancii predpísaného tlaku na jednu nápravu. Potom na rušeň namontovali vlakový zabezpečovač MIREL V04.
Z koľajovej váhy bola Júla premiestnená do vedľajšej haly, kde sa ešte dorobilo sklo na strojovni. O niekoľko minút neskôr sa prišli s Júliou pohrať páni „brzdári“ ktorí sa pokúšali nastaviť otáčky motora na požadovanú voľnobežnú hodnotu, ale pre poruchu na regulátore otáčok sa im to nepodarilo. Medzi tým sa nastavilo ARR a iné detaily okolo toho. Celé to trvalo približne do 14:45.

Pred 15. hodinou sa Júlia pohla smerom na Zvolen nákladná stanica, kde počkala na prechodenie R 803 a osobného vlaku z Fiľakova. Obidva vlaky prechodili bez problémov. Počkalo sa na odhlášku, rušňovodič dostal rozkaz a neostávalo nič iné ako počkať na návesť Voľno. Ale ešte pre tým sa skontrolovali pozičné svetlá, ktoré si najskôr svietili ako chceli, ale našťastie sa ich podarilo donútiť k tomu aby svietili tak ako majú. Zatiaľ čo sa posádka hrajkala so svetlami, postavil staničný personál vlakovú cestu.

Nalodili sme sa na palubu a vydali sme sa na prvú túru mašinky po generálke. Po pár kilometroch bolo chovanie rušňa bez očividných problémov – tie prišli až neskôr, ale nejdem predbiehať udalosti. Ako prvé sa odskúšali funkcie ARR, ktoré až na malé chybičky boli prijateľné. Ako druhé sa odskúšal vlakový zabezpečovač, ktorý „šliapal ako hodinky“ bez akejkoľvek chyby. Keďže sa dopravy zúčastňovali aj iné omnoho prednostnejšie vlaky, museli sme v Stožku počkať kým sa pred nami uvoľní koľaj.

Malá prestávka sa využila na kontrolu pojazdu. Na prvej a druhej osi sa zahriali brzdové klátiky ktorých vôňu bolo cítiť aj na stanovišti aj v okolí rušňa. Po asi polhodinovej pauze sa pokračovalo v jazde smer Kriváň. A tu sa začali objavovať problémy. Na rad prišlo otestovanie núdzového režimu. Po otestovaní a následnom prepnutí na normálny režim rušeň nie a nie nabudiť. Do Kriváňa sa muselo ísť na núdzovom režime. Keďže pred nami aj za nami išli osobné vlaky, muselo sa čakať na ich príchod. Tento čas sa využil na odstránenie poruchy. 
Žiaľ pre oneskorené začatie skúšobnej jazdy sme sa rozhodli že sa v Kriváni s posádkou rušňa rozlúčime a poberieme sa späť domov.
Na záver len dodám, že Júlia by mala byt odovzdaná rušňovému depu vo Zvolene dňa 15.3.2007.