Pod vrcholky Bielych Karpát

Na konci kolotoča úradníkov, žiadostí a telefonátov prichádza víkend 2-4 marec 2007. Pod rúškom noci v tichom depe Praha - Libeň sa objavujú prvé vozy. Najskôr sa zjavia historické Baiky z Lužnej u Rakovníka, po nich slávny „reštaurák“ ešte slávnejšej Vindobony BRAm a celý cirkus zakončuje príchod lehátkových vozňov Bc v celozelenom nátere z Ústí nad Labem.

 

Suroviny máme nachystané a môžeme začať kuchtiť. Šéfkuchár naordinoval ingrediencie naozaj profesionálne. Ako základ zobral chatičku na kolesách SR a 3 zelené vozy Bc, pridal BRAmku a na dochutenie doložil šesť lužanských Baiek. Celé to ozdobil modrým Albatrosom 498.022 a o 20 hodine a 30 minúte sa vybral servírovať špecialitu na Pražské hlavní nádraží.

 

 

Na prvom nástupišti už netrpezlivo čakali hladní cestujúci, ktorí sa nevedeli dočkať, kým sa nasýtia parnej atmosféry. Lehátkové vozy sa do posledného miestečka zapĺňajú a o 21:22 parný kolos začína ukrajovať prvé metre cesty.

 

Cesta nočnou krajinou ubieha vo vinikajúcej atmosfére. Priatelia, známi aj nezmámi sa zoznamujú, sledujú tmavú krajinu a vychutnávajú vystrčení z okien koncert parného veterána do ďaleka sa rozliehajúceho po okolí.

 

Prvým vyrušením zo snenia je zástavka v Záboří nad Labem, kde sa doplní zásoba vody. Cesta prebiehala bez problémov a tak dopĺňanie vody prebieha kľudným tempom. Po desiatich minútach je tender plný a zásoby stačia na dojazd do Českej Třebovej. Vlak sa pomaly ukladá na spánok, iba zopár skalných sa zabáva v reštauračnom vozni. Niekoľko lovcov záberov si nenechá ujsť príležitosť a zvečňujú krásavicu pri lastovičkách nástupišťa v Českej Třebovej. Potom sa odoberá do depa na prevádzkové ošetrenie.

 

 

V depe pripravíme mašinku na ďalšie kilometre do Olomouca. Najskôr jej naplníme tender vodou a pustíme sa do mazania ložísk. Kým sa celý pojazd dobre namazaže, tender sa stihne naplniť do plna. Potom cúvneme pár metrov naspäť, aby sme mohli vyprázdniť popolník. Celá údržba trvá slabú hodinku a po jej skončení sa vraciame späť do stanice.

 

V stanici nás pripoja k zanechanej súprave a cez Rudoltice v Čechách, Krasíkovské tuneli prichádzame o tretej hodine rannej do stanice Olomouc hlavní nádraží. Zanechávame tu spiaci vlak a spolu s chatičkou sa vydávame skrz celú stanicu do olomouckého depa. Rotunda už na nás čaká s otvorenou bránou a tendrom vcúvame do nej. Do siedmej ráno máme čas na údržbu lokomotívy a prípravou na náročnú sobotu.

 

 

 

Vedľa rotundy odfukuje zakúrená rosnička 464.202, ktorá bude vypomáhať parnému vlaku. Prípravy Albatrosa sa pretiahli až do piatej hodiny rannej a po nich odskočíme vo chaty na kávové občerstvenie. Hodinku sme si odpočinuli, pomaly sa vonku rozvidnieva. Čaká na nás ešte kŕmenie uhlím a vyčistenie dýmnice. Všetko sa stíha a o pol ôsmej sa vydávame v spoločnosti rosničky do stanice. Pripájame na koniec súpravu chatičku na začiatok zasa rosničku a v čele vlaku obsadzuje svoju pozíciu aj Albatros.

 

Celý vlak je do posledného miesta zaplnený ľuďmi a v 8:10 sa pohýna na smer Vlára. Prvé zastavenie absolvujeme v stanici Přerov. Víta nás s úplne plným nástupišťom, čo je pre nás šok. Ale ani ďalšie stanice Přerovu nezaostávali a všetko čo malo nohy sa prišlo pozrieť na parný vláčik. Na svojej ceste zastavujeme v Hulíne, Otrokoviciach, Starom meste u Uh. Hradišti, Kunoviciach, Uherskom Brode, Újezdci u Luhačovic, Šumiciach, Nezdeniciach, Záhoroviciach, Bojkoviciach, Pitín zastávke, Hoštětíne, Slavičíne, Bohuslaviciach, Bylnici a na konečnej vo Vlárskom Průsmyku.

 

 

V nížine nám počasie prialo, relatívne teplo na toto ročné obdobie. V Uherskom Brode sa však všetko na ruby obrátilo. Z neba začal padať dážď a aj hasiči málo vody v aute mali. Nakŕmenie žabky Rosničky a Albatrosa vodou spotrebovalo celú hodinu času a tak na opakovaný vjazd do stanice času nezostalo.

 

Pri odchode nás kropí hustý dážď, ale ani ten neodradil ľudí, aby sa na nás prišli pozrieť na stanice viac ako v hojnom počte. Medzi stanicami náš vlak je obliehaný množstvom lovcov záberov a cesty sú plné zaparkovaných áut. Po prechode parného vlaku sa cesty menia na rallye.

 

Z Bojkovic začína najzaujímavejší úsek trate. Do Pitína, bývalej stanice dnes automatického hradla trať stúpa dvadsať promilovým sklonom. Pritom sa hadí dookola dediny. Obavy z rozbehu zo zastávky v tomto stúpaní sa rýchlo rozplývajú. Mašinky si s kopcom hravo poradili.

 

V Bohuslaviciach nás prichádza navštíviť televízny štáb ČT. Aj napriek tomu, že trať už klesala do stanice Bylnice prihadzujeme niekoľko lopát uhlia do pece.

 

 

A je tu Bylnice. V stanici čaká na cestujúcich občerstvenie a zima spojená hustým dažďom zmiešaným so snehovými vločkami. Oddeľujeme sa od súpravy. Rosnička odchádza na točňu s ručným pohonom sa otočiť. Albatros, keďže sa na ňu nezmestí, zostáva tak ako je. Obe lokomotívy doberajú znovu vodu z hasičských áut. Ešte dopĺňame olej do mazníc a vytvárame pantograf. Rosnička si prešla na koniec súpravy, Albatros ostal na začiatku.

 

V tejto chvíli do stanice vchádza aj Sp vlak z Vlárskeho Průsmyku do Brna, ktorý je dnes mimoriadne vedený strojom 850.001 s prívesným vozňom 050 a tak dotvára atmosféru železničnej prevádzky sedemdesiatych rokov.

 

 

Na konci trasy vo Vlárskom Průsmyku odpájame Albatros od súpravy a posúvame lokomotívu o pár metrov k pomníku pri ktorom ho ideme odfotiť. V tomto momente šichta na mašinke pre nás končí a prichádzajú nás vystriedať.

 

Najzaujímavejší úsek spiatočnej cesty sa stáva železničná stanica Kunovice. Okrem doplnenia vody odchádza Albatros cestou posunu sa otočiť na triangel. A do Kunovíc išiel uhlím dopredu. Postupne zastavujeme v zastávkach a staniciach až nakoniec o pol siedmej večer sa vraciame späť do Olomouca.

 

 

Opäť nocujeme v depe. Najskôr ošetríme mašinky a potom spoločne s chlapcami od Rosničky hodnotíme deň. Ráno na nás čaká vlak smer Praha. Všetko máme nachystané a o pol ôsmej ráno sa vraciame späť na stanicu vykúriť súpravu. 8:18 sa veľké červené kolesá dávajú do pohybu. Cesta prebehla bez najmenšieho problému a presne načas privážame vlak do cieľa cesty na „Pražský Wilsoňák“.

 

 

Akcia sa vydarila, ostali sme milo prekvapený nesmiernym záujmom ľudí na Vláre o parné lokomotívy. Akcie v podobnom duchu určite niekedy v budúcnosti radi zopakujeme.