Jarné zakúrenie Zeleného Antona

Stroj počas zimnej prestávky absolvoval údržbu parného stroja, rozvodov a všetkých ojničných a nápravových ložísk, a tak sa jeho páni opatrovatelia rozhodli po zime skúšobne zakúriť a troška prevetrať. Hoci som svoju cestu nastúpil okolo pol deviatej, v kuchyni Antona sa kúrilo už od skorého rána. V Žiline som počas cesty pribral ďalších dvoch členov KPŽŽU, a tak sme nedočkaví vyrazili smer Výhrevňa Vrútky.

Už pri kráčaní okolo ŽOS-ky môj nos zacítil jemný opar horiaceho uhlia a čoskoro bolo možné vidieť i zeleno-čierny čumák trčiaci z hangáru. Keďže po našom príchode bol tlak v kotly iba 0,2 atmosféry, vypĺňali sme si čas prehliadkou a fotografovaním exponátov Výhrevne, ktoré nám obohatil svojim pútavým výkladom Ing. Peter Nagy. S postupom času sa postupne doladili posledné detaily pred jazdou, ako i montáž nových dyšňových nožov. Uhlie v kotly horelo čoraz rýchlejšie i za pomoci fukara a tak tlak pary svižno stúpal k vytúženým hodnotám. A tak sa onedlho mohla odposunovať súprava stojaca na piatej koľaji výhrevne (830+M131.1+Ci+556.036) za pomoci Ťapky T435.093. potom už Antonovi nič nebránilo nabrať ešte trocha vody do tendra a vyraziť na skúšobnú jazdu po depe.

Za výdatného „kŕmenia“ čerstvou parou, doplneného charakteristickým zvukom trojčinného parného stroja sa Anton rozbiehal už z hangáru, no nie nadlho, pretože drobná chybička na rozvode sa ihneď prejavila. A tak po drobnej oprave sa mohlo ísť ďalej. Po skúšobnej jazde v depe sa stroj vrátil naspäť do Výhrevne, pričom čata počas jazdy pozorne sledovala ako stroj funguje po oprave a zimnom prestoji. 

Nakoniec Anton zacúval naspäť na svoje miesto pred hangár, kde pomaly chladol. A keďže sa už slnko skláňalo nižšie a nižšie, vydal som sa i ja na cestu domov, po peknom dni prežitom v prostredí ktoré mám rád, hoci si ho nemôžem často vychutnávať, ale ak bude príležitosť, rád sa zasa vrátim...

Snímky autor.

www.zeleznadraha.yw.sk; www.fpedas.uts.sk/~kpzzu