Lanovka na Monte Capanne
V severnej časti Talianska sa pri meste Pisa nachádza známe prístavné mestečko Piombino. Z tohto mesta sa plavia trajekty ako na ostrovy Sardínia a Elba. Nás bude zaujímať ostrov Elba. Nachádza sa asi 10 kilometrov od pevniny. Dopravu trajektami zabezpečuje spoločnosť Moby. Plavba trvá necelú hodinku a dorazíte do najväčšieho prístavného mesta Portoferraio na tomto ostrove.
Na tejto dovolenke bola možnosť rôznych fakultatívnych výletov. Jeden z nich bol výlet lanovkou na najvyšší vrch ostrova, ktorý sa volá Monte Capanne a je vysoký 1019 m.n.m. Pri výške našich Tatier sa to zdá malo, ale je to výška od hladiny mora, čiže skoro 0 metrov a vtedy vyzerá byť dosť vysoký. Na tento vrch vedie lanovka dlhá asi 2,5 km. Takýto druh lanovky ale na Slovensku nenájdete. Nie je to ani sedačková ani kabínková lanovka. Namiesto sedačiek sú tam dvojmiestne koše, v ktorých sa stojí. Zo začiatku som mal teda dosť divný pocit v tom koši a mal som obavy vôbec vytiahnuť fotoaparát, ale neskôr to už bolo super. Lanovka má nejaký taliansky názov „Cabinovia“ – ani sám neviem, čo to znamená. Jej údolná stanica sa nachádza neďaleko malého mestečka Le Calanche. Autobusom alebo autom sa dá dostať až ku stanici. Keď vystúpite na vrchole a je pekné jasné počasie je odtiaľ krásny výhľad na okolité vrch a azúrové more. Ostrov je pomerne kopcovitý. Ja som si tam hore pripadal ako na Lomnickom sedle. Je to niečo podobné.
Na tomto výlete a celkovo na ostrove sa mi páčilo. Ale nevýhoda tejto dovolenky bola, že všade som sa musel presúvať autobusom a ja autobusy (aspoň na dlhé vzdialenosti) neznášam. A ešte tých 1200 kilometrov z Bratislavy tam a nejakých 17 hodín v autobuse bolo pre mňa utrpenie. Ale aspoň cestu z Košíc do Bratislavy som absolvoval vlakom IC. Na ostrove ináč nenájdete ani kilometer koľajníc a to mi už za desať dní začínalo chýbať.
A ešte jedno „prekvapenie“ ma čakalo po príchode späť do Bratislavy. V prvom rade som konečne nastúpil do koľajového vozidla (to je tá dobrá správa). Ale na Slovensku v tej dobe prevládali 35 stupňové horúčavy a náš vlak meškal 130 minút. Išli sme nakoniec obchádzkou cez Galantu, ale sedieť v starom vozni pri týchto teplotách... mám veľmi rád vlaky, ale toto už bolo veľa aj na mňa.
Tak toto bola moja dovolenka, ale radšej by som ju asi vymenil za naše Tatry s električkami ako ostrov len s cestami
Galéria
Diskusia
