Spomienka na rušeň 363.133 v predchádzajúcom stave

"Stotridsaťtrojka" je zaujímavou osobnosťou na našich tratiach. Je to síce iba plechová krabica, z medi a železa, ale už mnohých z nás dopravila z bodu A do bodu B, či už s meškaním alebo včas. Na tento "Peršing" spomína snáď každý zaujatý fanatik, len v dobrom. Aj keď to navonok niekedy nevyzeralo, bol to v celku spoľahlivý "Peršing". Vačšinou ho bolo možné zazrieť na vlakoch kategórie Os a R, no však niekedy potiahol aj vlak kategórie Inter City popod naše veľhory - Tatry. 

Náš "Peršing" sa narodil v Plzni v roku 1988 a po narodení vážil približne 87 ton. Jeho maximálna rýchlosť, dosahovala hodnoty niečo nad 120km/h. Už od narodenia dokázal papať jednosmernú, ale aj striedavú šťavičku, veď aká môže byť lepšia výživa, pre jeho nenásytné zberače, transformátor a trakčné motory. Keď bol náš kamarát ešte veľmi mladý, jeho mať ho zanechala pred depom Bratislava hlavné, spolu s jeho bračekmi, kde si ich všimli a ujali sa ich. Náš malý čertík sa im odvďačil vykonanou prácou pri vozbe vlakov po tratiach Slovenska, najmä na ramene Bratislava - Žilina.  Ak bol poslušný, odvďačili sa mu v depe očisťovacou kúrou, pri ktorej ho vyčistili tak, že sa leskol akoby bol nový. Náš hrdina miluje Považie, a hlavne trať 120 /Bratislava - Žilina/, kde spína koľajové obvody o stošesť, veď je tu ako doma.  Táto hračka ako predposledný lak, obdržala bledomodrý lak, s krémovým pruhom cez stred svojho obvodu.

Čím bol náš hrdina starší, tým viac praxe a skúseností prežil na tratiach ČSD, ako aj neskorších ŽSR. Spoznával rôzne kúty nášho malého Slovenska, a brúsil koľaje, kde sa mu zachcelo. Niekedy zaskočil, ako odťahová služba pri neschopností iných strojov, inokedy zasa zachraňovali jeho. V roku 1989 si ho všimol istý kamión, ktorý sa zahľadel na jeho omnoho väčší výkon /3000-3500kW/, no neuvedomil si že náš kamarát je rýchly a on stojí tam, kde to nie je práve bezpečné. Nakoniec skončil pod jeho kolesami. Pri ich stretnutí bol rušeň násilne poškodený a na desiatok výkonov odstavený, mimo prevádzky. Po tejto nehode bolo nutné vymeniť  2. stanovište rušňa. Neskôr sa "Stotridsaťtrojka" stretla ešte s inými cestnými vozidlami, ktorých vodiči nerešpektovali výstražné značenie. Napríkad zrážka s osobným automobilom v Dubnici nad Váhom, po ktorej boli na rušeň dosadené odlišné pluhy (modrej farby) v porovnaní s predošlými, na strane zrážky rušňa s automobilom. Začiatkom roku 2003 rušeň absolvoval hlavnú opravu v RD Žilina. Dňa 5.2.2004 sa náš "Peršing" stretol, na vlaku Os 3001 v Žiline na výhybkách s práve posunujúcim strojom 163.121, ktorý sa po nehode vykoľajil. "Stotridsaťtrojka" mala vtedy poškodený čelník pod 1. stanovišťom a oprava prebiehala v RD Žilina.

Keď  vypadla z obehu nejaká "Gorila" kvôli neschopnosti, tak ju nahradil zvyčajne najbližší možný rušeň, ktorý bol voľný. Jedného dňa sa to podarilo aj nášmu, už vtedy staršiemu hrdinovi. Bol veľmi pyšný keď prechádzal zastávkami a staniciami bez zastavenia, na všetkých navestidlách sa ligotala zelená a všetci mali pred ním rešpekt.

Na fotografii pod textom si vraví "Stotridsaťtrojka" "He, kto je väčší pán, ja alebo ty, cecula cargová :-)", ktorá musela zastaviť pred vchodovým návestidlom kým si "Stotridsaťtrojka" namyslene odtiahla, svoj Spišan na trať.

Jedna z posledných fotografií "Stotridsaťtrojky" v modrom nátere. Rušeň si už po svojich najazdených kilometroch zaslúžil oddych, čo vidieť aj na jeho vráskach pod reflektorom a madlami. Rušeň bol pristavený do RD Bratislava východ, kde sa ho namiesto opravovní ŽOS Vrútky, ujali pracovníci spomínaného depa, a pustili sa do práce. Jeho rekreácia netrvala dlho. No však zotavenie po oprave áno.

 A hľa! Náš spiaci hrdina, počas rekreácie v RD Bratislava východ, už s vynoveným náterom. Rušeň sa musel rozlúčiť s modrými farbičkami a nastal deň keď sa bude aspoň trošičku podobať na jeho rýchlejších kolegov radu 362 a 350. Ešte mu treba dokončiť detaily a bude súcy na návrat do prevádzky.

Oprava trvala približne tri mesiace a máme tu výsledný stav. Rušeň je dokončený a odstavený v záhradke. Čaká na prevzatie depa Bratislava hlavné. Nie je však rovnaký, ako ostatné rušňe tohto náteru. Nad čelnými oknami má tmavošedý pruh, jeho pluhy sú na výstražnej časti olemované ešte čiernym pruhom a tiež podvozky sú výzorovo odlišné. No a poďme do prevádzky!

Prvé výkony rušňa 363.133 dislokovaného v RD Bratislava hlavné boli, len na krátke vzdialenosti. Náš vynovený hrdina bol nasadený spočiatku na vlak R 703 Turiec z Bratislavy do Martina a R 702 späť. Jeho ďalšie výkony boli na osobných vlakoch, na trati 120. Jeho úspešnosť návratu do prevádzky nebola veľmi dobrá. Rušeň mal stále poruchy, a vôbec sa nedalo spoliehať na jeho obeh. Väčšinou stihol prísť do Žiliny, no tam bol odstavený v depe, kvôli neschopnosti, kde sa ho snažili opraviť a ak to nebolo možné, poslali ho nečinný do Bratislavy, na vlaku začínajúcom v Žiline. Tento rušeň sa stal veľmi poruchovým. Po hlavnej oprave sme napočítali viac ako 12 neschopností. Ďalej sa to už počítať nikomu nechcelo. Treba však vychytať všetky muchy. Snáď je na tom už lepšie.

"Stotridsaťtrojka" sa už dostáva do svojej kože, a čoraz namyslenejšie brázdi po tratiach. Snímok zachytáva "chytrík" do Bratislavy, kde vo Svätom Juri namyslene klopí ľavotočivý oblúk. Vonku je príliš teplo, a rušeň sa už teší na oddychovú prestávku. Treba mu dať po náročnej ceste rozostavaným koridorom napapať.

 Zaželajme teda "Stotridsaťtrojke" veľa šťastne najazdených kilometrov, bez nehôd a porúch!

Fotografie: Montoya, Peter140, Djexpres ©